V ten večer príde Júliina mama do jej izby a oznámi jej, že sa vo štvrtok vydá za Parisa, ale Júlia s tým nesúhlasí. Do izby vojde aj jej otec Capuletti a je veľmi nahnevaný, že si ho nechce vziať, tak jej to proste prikáže. ”Ak moja si, dám ťa, komu chcem, ale ak nie, tak pakuj sa z môjho domu. Lebo ťa prisahám! viac nepoznám, nič, čo je moje, viac ti neposlúži!”
Júlia ide po radu k bratovi Lorenzovi, ktorý vymyslel plán. Dá jej esenciu, z ktorej keď sa napije, bude vyzerať ako mŕtva-srdce začne pomaly stydnúť, zastávať.Nič v nej nedá znaku o živote; tvár jej ožltne, zbelejú pery a takto v požičanej maske smrti 24 hodín preleží. Každý si bude myslieť, že je mŕtva, tak ju pochovajú do hrobky a Romeo na ňu bude čakať, kým sa prebudí a potom spolu odídu do Mantovy. Júlia súhlasí.
Prípravy na svadbu sú už v plnom prúde. Júlia sa chystá spať, ale ešte predtým vypije jed. Ráno ju Dojka ide zobudiť no s hrôzou zistí, že je mŕtva.Všetci veľmi smútia nad jej osudom, kedy v deň, keď čakali radostnú slávnosť, zmení sa na smútok a žiaľ. Prebehne pohreb. Medzitým Brat Lorenzo poslal Romeovi list, v ktorom píše, že Júlia nie je skutočne mŕtva. Tento list sa k nemu nedostal, pretože Brata Jána nepustili do Mantovy, lebo tam vládne mor. Keď sa Romeo dozvedel,že Júlia zomrela, zaobstaral si jed. Hneď sa vyberie do jej hrobky, aby tam pri nej ukončil svoj život.
No v hrobke sa nachádza aj Paris. Paris si myslí, že Romeo chce zneuctiť nebohú Júliu, tak začínajú šermovať. V tomto boji Romeo zabije Parisa. Romeo sa ešte poslednýkrát rozlúči so svojou láskou a potom vypije jed. V tom z druhého konca cintorína vojde Brat Lorenzo. O niekoľko minút neskôr sa zobudí Júlia a keď zistí, že Romeo je mŕtvy, prebodne sa dýkou. Do hrobky pribehli Capuletti, Capulettiová, Montecchi nariekajú nad nešťastím svojich detí. Ešte aj Romeova matka sa zabila zo žiaľu nad jeho vyhnatím. Touto veľkou tragédiou tieto dva rody zabudli na vzájomné potýčky. Capuletti vraví: ”Podaj mi ruku, milý Montecchi. To bude veno mojej dcéry." Montecchi: "Z rýdzeho zlata postavím jej sochu aby, kým Verona je Veronou, ten pomník nedal sa porovnať s ničím”. Capuletti:” Ja k nej dám Romeovi taký istý.
Úbohé žervy našej nenávisti!"