8.júla 1918 ho zranil rakúsky šrapnel a stal sa tak prvým Američanom, ktorého zranili na talianskom fronte. V nemocnici sa zoznámil s ošetrovateľkou Agnes Hannah von Kurowsky, s ktorou prežil krátky románik, hoci podľa svedkov vzťah nedosiahol až takú intenzitu, akú neskôr opisuje v autobiografickom románe Zbohom zbraniam. V polovici októbra sestru preložili do Florencie, ale naďalej si písali.

21.januára 1919 sa Hemingway vrátil do USA. Doma sa zotavoval a pokúšal sa písať. V marci 1919 dostal od Agnes list, ktorým ho definitívne odmietla. Po vojne odchádza v januári 1920 do Toronta a začína spolupracovať s Toronto Star Weekly, kde má jeho práca úspech. Počas pobytu v Paríži sa stal členom skupiny intelektuálov, ktorú americká spisovateľka Gertrude Steinová nazvala "stratenou generáciou".

Bol účastníkom občianskej vojny v Španielsku kde bojoval na strane republikánov, počas 2. svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ. Hemingway bol štyrikrát ženatý. Niektoré jeho manželstvá boli romantické a niektoré z rozumu. Od svojej mladosti žil bohémskym životom a aj toto sa odzrkadlilo na jeho manželstvách v ktorých nevedel vydržať príliš dlho.

Posledné roky svojho života prežil na Kube. Strach, že nenapíše už nič dobré, a začínajúca staroba naňho pôsobili deštruktívne, preto sa viackrát pokúsil spáchať samovraždu. Depresia ho 2. júla 1961 dohnala až k trinástemu pokusu o samovraždu, ktorú neprežil. Zastrelil sa, mnohí sa domnievajú, že išlo o nehodu pri čistení hlavne, čomu odporuje fakt, že Hemingway bol skúsený poľovník.


Tvorba

Už od skoreho veku Ernest pociťoval potrebu písať a tak od januára 1916 prispieval reportážami do školského časopisu a v školskom almanachu sa objavovali jeho prvé poviedky. Jeho tématika bola rôzna. Jedna sa zaoberala Indiánmi a druhá bola z boxerského prostredia. Boli to však vždy veci, ktoré hrali v jeho živote veľkú rolu a mal k nim veľky emotívny vzťah. Za jeho najznámejšiu novelu Starec a more bol v roku 1954 odmenený Nobelovu cenu. Práve v súvislosti s touto novelou ho kritika začala považovať za najväčšiu postavu americkej literatúry prvej polovice 20. storočia. Na vrchole slávy sa Hemingwayova tvorba skončila. Vo svojom živote dostal mnoho ocenení, no najvýznamnejšie sú Nobelová cena, ktorú získal v roku 1954 za jeho celoživotný prínos pre literatúru a Pulitzerová cena za novelu Starec a more. Taktiež bol ocenený viacerými medailami.

Ernest Hamingway písal rôzne žánre. V jeho knižnici máme možnosť nájsť romány aj zbierky poviedok. Medzi jeho najznámejšie diela patrí napríklad aj román Aj slnko vychádza. Je to román, vyjadrujúci sklamanie intelektuálov po 1. svetovej vojne. Táto kniha taktiež vyšla vo Veľkej Británií pod názvom Fiesta. Ďalej román Jarné riavy a tiež Zbohom zbraniam. Toto dielo je považované za jeho autobiografiu. Ideou románu je odsúdenie vojny, ktorá ničí základné city. Hlavný hrdina je američan, ktorý prichádza bojovať na talianský front a volá sa Frederick Henry. Zaľúbil sa do anglickej ošetrovateľky Catherin Barkelyovej. Títo dvaja sa zoznámia prostredníctvom Frederickovho priateľa a ich lásku skomplikuje vojna. Keď ho zrania, uvedomí si nezmyselnosť vojny. Zlom nastáva, keď sa dozvie že Catherin od neho čaká dieťa, prestavujú si akoby spoločne žili v mieri. Rozhodnú sa teda utiecť z frontu do Švajčiarska. Po prechode hranice ona aj dieťa pri pôrode umierajú. Dielo je pretkané životnou tradikou a úvahami o zmysle života.