Pocas noci Pablo ukradne zopar Robertovych potrebnych, no nie absolutne nevyhnutnych veci na vyhodenie mosta (rozbusky, odpalovac, zapalna snura). V skupine vladne posmurna nalada, nadavaju na Pabla. Stale dufaju ze vsetko dobre dopadne, aj ked vedia, ze v skutocnosti maju minimalnu sancu, aby rozkaz uspesne vykonali, a ak aj most vyhodia, urcite umru. Navyse
Robert preziva vnutorny rozpor, protivi sa mu hnat tychto ludi do zahuby.

"Anselmo je mojim najstarsim priatelom...Augustin s tou svojou hubou spinavou mi je bratom, a ja som nikdy nemal brata. Maria je moja prava laska a moja zena...Je to aj moja sestra, a ja som nikdy nemal sestru, aj moja dcera, a ja nikdy nebudem mat dceru. Protivi sa mi opustit take dobro."3)

Vsetci Pabla povazuju za zbabelca. Preto su velmi prekvapeni, ked uprostred noci do ich skryse vstupi Pablo bez ukradnutych veci a oznami im, ze ho mrzi co urobil. Pablo im vysvetli, ze sa predsa len rozhodol pomoct im pri akcii, a zohnal posily (pat chlapov s konmi z inych skupin). Pilar s Mariou zbalia vsetko potrebne, pretoze do svojej jaskyne sa uz neplanuju vratit.
Chlapi si pripravia zbrane, municiu a vyrazia do boja. Ked nenapadne obklucia most a stanoviska nic netusiacich straznikov, v tichosti cakaju na signal, ktory im potvrdi, ze general Golz zacal ofenzivu. Tym signalom ma byt nalet bombarderov na nedaleke nepriatelske linie.

Ked zacuju prve mohutne serie vybuchov, zautocia na nepriatela. Robert s Anselmom maju na starost dvoch sluzbukonajucich straznikov, v budkach na kazdej strane mosta. Pablo s piatimi neznamymi zneskodia chlapov v cestarskej bude, ostatni pobiju zalohu v chatrci. Maria je skryta a strazi kone. Ked Robert zabije straznika, moze sa spustit pod most a podminovat ho. Medzitym sa Pilar so zvyskom muzov vracia. Robert s Anselmom sa skryju a odpalia naloz. Kusy zelezobetonu lietaju siroko po okoli. Robert Jordan sa postavi, Anselmo zostava nehybne lezat- kus letiacej ocele ho zasiahol

„...prenikal ho hnev a prazdnota a nenavist, ked lezal, kvocal a videl, ze Anselmo je mrtvy. Bola v nom beznadej zo smutku, ktory vojaci menia na nenavist, aby mohli byt dalej vojakmi."

Pri utoku na zalohu Pablo zabil piatich neznamych partizanov. Skupina, ktoru viedla Pilar prisla o Eladia a Fernardo sa tazko zranil, neskor umrel. Teraz sa museli dat na utek. Rychlo vybehli hore, kde mali odlozene kone. Na nich museli prejst cestu povyse mosta, odkial na nich strielal gulomet a tank, a vybehnut na protilahlu stran, kadial viedla cesta do bezpecia. Robert uzatvaral rad, v ktorom vsetci po jednom prebehli cestu.

Silny vybuch vsak zhodil Robertovho kona.

"videl jasny zablesk z tazkeho, akoby kvociaceho tanku hlinenej farby na ceste a potom nepocul hvizdot, len ohlusujuci, ostro pachnuci uder, akoby sa roztrhol kotol, a uz lezal pod sivkom a sivko bil nohami a on sa namahal vyslobodit spod jeho tarchy."

Augustin a Primitivo sa rozbehli a odtiahli Roberta za nimi, kam uz tanky nemohli dostrelit. Lavu nohu mal zlomenu v stehennej casti. Vedel, ze takto nebude moct s nimi pokracovat v uteku, lebo by ich velmi spomaloval. Nemohol kvoli sebe ohrozit ostatnych, preto si zavolal Mariu a rozlucil sa s nou.