"Vyhod most, ak by sli tanky! O mna nedbaj."

Zacal mat strach z umierania, keby to trvalo velmi dlho a bolelo. Pri tom vsetkom mal stastie, lebo kost na zlomenej nohe mu pretala nerv a on necitil bolest. V pokoji sa rozlucil so skupinou a Mariou. Vsugeroval si krasnu myslienku. Ak bude zit jeden z nich dvoch, Marie a Roberta, ten druhy bude stale s nim, zit v jeho vnutri. Ani v poslednej chvili neprestal mysliet na
boj a tesil sa z prichadzajuceho vojaka, ktoreho mohol trafit a tak ho zdrzat. Veril ze na tomto mieste zomieral pre nejake poslanie. Nievieme ci sa mu to podarilo. Robertov dobry priatel bol starec Anselmo, ktory ho priviedol do Pablovej supiny. Taktiez bojoval za republiku, ale nenavidi vojnu a zabijanie. Nevidi v zabijani zmysel, radsej by bol keby sa vo
vojne nemuselo zabijat.

"Len keby sme vyhrali tuto vojnu a nemuseli nikoho strielat."

Chvel sa a bal pri pomysleni, ze ma niekoho zabit. Bol velmi dobry clovek a ked ostal sam, co sa stavalo dost casto, zamyslal sa nad vojnou a zabijanim. Vzdy prisiel iba k zaveru, ze to nema zmysel. Napriklad pri pozorovani mosta videl straze ako sedeli vnutri v teple a boli uplne rovnaki ludia ako on. Rovnako potrebovali jedlo, teplo, dokonca zo zufalstva a zimy k nim
chcel prist, zaklopat na dvere ako priatel a chvilku sa ohriat. Neskor si uvedomil, ze by to predsa len bola hlupost. V niecom odlisni boli. A to v politickom nazore. Ten ich robil nepriatelmi. Velmi ho mrzelo, ze sa ludia navzajom vrazdia. Prirovnal ich k bohacom.

"Zabit ich, to ich nic nenauci. Clovek ich nemoze vyhubit, lebo z ich semena vzide cosi nove a v tom bude este vacsia nenavist. To by sa mali naucit vsetci nasi nepriatelia."

Podla neho vojna aj tak k nicomu nevedie, iba budi vacsiu nenavist medzi ludmi. To je iba horsie. O ludoch ktori zabijaju si myslel, ze kazdy casom zosurovie a prestane mat zabrany. Aj ked je vrazdenie vo vojne nevyhnutne, podla jeho svedomia je to aj tak velky hriech a vsetci budu musiet spravit nieco velmi velkeho, aby to odcinili.

"Myslim, ze kazdy, kto to robi, casom zosurovie, a myslim, ze aj ked treba zabit, je to velky hriech a ze potom budeme
musiet spravit nieco velmi velkeho, aby sme to odcinili."

Videl vsetky negativa a vysledky vojny. Hlavne osamelych ludi. Tvrdil, ze on osamely nie je. Ale osameli su vsetci vojaci a vdovy po vsetkych vojakoch a vsetci ti, co stratili rodiny alebo rodicov. Vedel ze on ma nieco, na co je velmi hrdy a nikto mu to nemoze vziat. Pracoval za republiku. Velmi po nej tuzil a kvoli republike porusil vsetky svoje zasady a zabil cloveka. Bolo mu to velmi neprijemne, sam tomu nechcel verit, ze to naozaj urobil. Bol to prenho taky isty clovek ako on. Vojna pripravila o zivot aj Anselma. Nezabili ho, ale pri vyhadzovani mosta ho zasiahol vybuch. Vojna zabila mnoho ludi. Mala velmi vela negativ. Ludia sa museli skryvat, boli osameli, vystraseni. Malokto ju prezil nepoznaceny. Pablova skupina stratila tiez troch clenov, ale nemohli sa zamyslat nad tym koho stratili ale dalej bojovat o prezitie a o republiku. Naucili sa brat smrt taku aka je a byt v strehu nepretrzite kazdy den. Aj nadalej verili svojmu snu v republiku a verili vo vyhru a v lepsi zivot.