Chudobu opisuje asi takto: Blysk zlata v bankových trezoroch trblietal sa ako lesk sĺz hladujúcich detí. Grgot preplnených žalúdkov urážal ako vrzgot prázdnych čriev. Rehot hýriacich poburoval ako stony hynúcich.. To všetko ako aj na Slovensku v tom čase. Rovnaký výzor a rovnaký život. Jednaký útlak a jednaká obrana. V tom čase sa všetci báli exekútorov. Citujem: Zo susedného dvora sa ozýval mukot kravy a výstražný hlas gazdu: - Nevytrubuj, stará.. príde exekútor!!! Ľudia sa rozhodli, že pôjdu do mesta popýtať sa čo bude s nimi dalej, ale zastavili ich žandári a Petra Majbu na výstarhu zastrelili. Zomrel vo vlastnej krvi. Ďalšou katastrofou bolo, keď v dedine vypukol týfus a začali umierať deti. Zomrelo ich celkom deväť. Far8r na pohrebe sa vyjadril k tomu takto, citujem: „...Zomrú, len čo začnú žiť.. Neúprosná smrť vyrvala ho z rodičovského náručia a našich radov ako kvietok z hriadky na záhrade.. Odchodí, sotva medzi nás prišiel...“ Vtedy už všetci ľudia vedeli, že Žofa spáva za peniaze s notárom. Ešte v tom čase bol aj súd. Zavreli Važťana, Krupára, Lenkeja, starého Tomášika a Ďurmana.. Len Peter Majba bol už na cintoríne.. Vtedy sa ozvala stará Spišiačka, citujem: „Putujeme, veru krvavou cestou...“

ROZBÚRENÉ SRDCIA: Táto časť sa odohráva na jar. Opisuje ju ako znak zrodu, citujem: „Srdcia v jarných nociach rástli, telá sa zachvievali a ľudia si rozdávali, čo ešte v tých skúpych životoch mali: rozkoš a pôžitok z lásky. Ale okrem dovoleného vychutnávali poniektorí i zakázané ovocie.“ Ale i táto časť hovorí o utrpení a to mladého Janka Zábrela, keď sa dozvedá, že jeho milovaná mamička líhala s notárom. Žofu začnú ľudia prenasledovať a psychicky týrať. Ošpatnie na nepoznanie. Janko to nezvládne aj keď učiteľ Barica mu vysvetlí prečo tak konala a utopí sa. Myslel to tak, že potom čo ho nebude sa bude mať Žofa lepšie a, že Štefanko sa za všetky krivdy pomstí. Ani učiteľa Baricu nečakalo nič dobré. Brúsila si na neho zuby Rózi, notárova žena, ale mohla robiť čo chcela učiteľa nezviedla. A tak mu chystala pomstu. Už sa tak videlo, že sa na Radzímčanov usmialo šťastie, ale Poľan ich zas oklamal. Mali pracovat na ceste za peniaze, ale Poľan im dal staré obilie, čo sa im samozrejme nepáčilo a hasickej zábave si chytili predsedu, ale ten im tiež veľmi nepomohol.. Poslal im na výstrahu súkromného podnikateľa Fischera, ale ani to nepomohlo, Radzímčania chceli vidieť najprv peniaze, alei tak potom robili.