Dokonca jeden strážca vyprovokoval jedného dedinčana tak, že mu vlepil z každej strany zaucho.

HLAVNÉ POSTAVY:
Notár Imrich Holec: mal 40 rokov a bol prezývaný „Žabia hlava“. Pochádzal pravdepodobne z Maďarska, pretože ako jeho žena vravela citujem: „Gulášu rozumel. Je to národné jedlo kmeňa, z ktorého pochádzal.“ Autor ho opisuje: Notárova širokoústa hlava s nízkym čelom, s rozčľapnutým nosom a s ovisnutými lícnymi lalokmi vyčnievala na krátkom zavalitom krku z plyšu, akoby to bola žabia hlava v chumáči žabínca na barinke, a Poľanov oduševnením sčervenený obličaj, natiahnutý na hranatej hlave s vpadnutými sivými očkami a s nalomeným orlím nosom, nebol nepodobný profilu napajedeného moriaka. Keď hovorili, zdalo sa, akoby zavalitý skokan krákal na moriaka a vytiahnutý moriak okrikoval skokana. Mal ženu Rózi 40-ročnú, rafinovanú a slabú, ale o ňu už vôbec nestál, len na verejnosti hrali dokonalý pár, Rózi, ale dávno vedela, že ju podvádza. Hovorilo sa, že najradšej mal dedinské nevesty a, že ktorá sa mu nepodvolila spustil na ne hrôzu vyhrážok a zastrájaní a ktorá sa mu v strachu dala zneužil ju. Notár s Fedorom Poľanom, jeho verným dvojencom hoci tvorili výborný pár citujem: „ Hoci fyzigóniou sa nepodobali, ale vyciciavať zverené im koristi vedeli obaja jednako.“ Za to slúžili verne, spoľahlivo a svedomito.

Fedor Poľan: zvyškový statkár, prezývaný „Radzímsky zbabelec.“ , starý 60-stnik. Rád sa chvastával, že on je živiteľom dediny citujem: „Tretina chotára patrí mne! Ak vám nedovolím na svojich poliach nasadiť si aspoň tých pár zemiačikov, pokapete hladom!!!“ Zbožňoval alkohol a mestké prostitútky.

Žofa Zábrelová: Štefanova žena, ktorého prepustili z roboty a išiel do sveta zarobiť nejaké peniaze pre svoju ženu a deti. Driečna dvadsaťdeväťročná matka dvoch detí, synov Štefanka a Janka. Driečna, lebo jej postava bola ešte stále ohybná a tenká ako jarný prút a jej krok pripomínal cupot srnky. No keď v dedine vypokul týfus a nik jej nemohol požičať na lieky šla za notárom Holcom a chcela si od neho požičať 50 korún na lieky pre svoje deti, ktoré tak veľmi milovala. Notár to však využil, citujem: „Zamknem, aby nás nik nevyrušoval.. Neboj sa.. Žofa v prvej chvíli nechápala. V jej mozgu vírila sa myšlienka: záchrana detí- a srdcom strach o synkov. Dohodla sa s Holcom, že príde inokedy. Zachránila svoje deti za cenu čistoty svojho tela. Notár jej dával za dve týždenné polhodinové návštevy po 50 korún.