Ostatní ľudia ju odvrhli a hovorili o nej, že živí svoje deti za „skurvené peniaze.“ V druhej časti tohto diela sa jej syn Janko zabije tak, že skočí zo skaly a utopí sa v rieke za mlynom, pretože sa s ním deti prestali hrať a začali mu na mamu nadávať a chcel, aby sa Žofa starala len o Štefanka, aby mala menej starostí. Jednoducho psychicky to nevydržal aj keď mu učiteľ Barica vysvetlil, prečo tak musela urobiť. Dokonca sa na ňu neskôr notár vykašlal, že jemu sa vidí 100 korún za týždeň veľa, že ak tak za 40 korún, ale potom si ju ani nevšimol. Žofa sa z toho všetkého pomiatla a zavreli ju do ústavu pre duševne chorých a Štefanka odviedli do domova.

Učiteľ Janko Barica: 20- ročný, štíhly, vysoký, modrooký, rusovlasý mladík. Narodil sa v remeselníckej rodine, vyrastal na zaprášených uliciach malého mestečka, pod čmudiacimi komínmi niekoľkých fabrík, pod suchotinárskymi gaštanmi na okraji kamenných chodníkov, najprv ako pacholiatko, potom ako žiačik a nakoniec ako študent učiteľského ústavu. Opúšťal učiteľský ústav, ktorý ho po 4 rokoch výučby a nacionálnej výchovy poveril funkciou šíriteľa kultúry v národe. Do Radzímky prišiel nadžganý ideálmi, s čistým svedomím a pevným charakterom. Bol večne ponorený v bublinách svojich myšlienok. Začal sa zbližovať s pospolitým ľudom. Začal chápať, začal rozumieť, začal cítiť. Bolesti Radzímčanov stávali sa i jeho utrpením. Ich bieda strpčovala i jeho omrvinu. Ich boj zvieral aj jemu päste. Zaujímal sa o udalosti vôkol seba. Chcel ich informovať o všetkom čo sa dialo v v okolitom svete. Čítal a študoval. Bol veľmi vzdelaný a chcel, aby boli vzdelaní všetci okolo neho. Mal dokonca aj nápadníčku Rózi Holcovú, o ktorú ale vôbec nestál. Na výlete kde ho chcela zviesť ju ale sebavedome odmietol.

Vedľajšie postavy:
Lenkej: hlúpy, neveriacky. Kradol čo videl, aj plot si uzbíjal z nakradnutých dosiek. Neveril, že inde sa dá vyžiť lepšie, citujem: „Kapať v Kanade alebo tu?...“ Mal ženu Maru, ktorá mala veľmi nabrúsený jazyk, vždy sa hnevala na Lenkeja, lebo bol stále hladný. Zomrelo im dieťa, keď v dedine vypukol týfus. Ondrej Važťan: zavreli ho, lebo on zavrel exekútora do chlieva, lebo chcel vziať prasiatko čo choval pre rodinu na Vianoce. Bol vysoký, hranatý, poblednutý chlap, mal žilnaté ruky.

Starý Martin Tomášik: 70-ročný odvážny, múdry, smelý starček. Mal reč skúseného čítavajúceho starca, ktorý vždy hovoril k veci.

Peter Majba: 20-ročný plecnatý, smelý, oduševnený mládenec. Umrel vo vlastnej krvi, keď sa Radzímčania rozhodli, že pôjdu do mesta, aby sa dozvedeli čo s nimi bude a vtedy ho na výstrahu zastrelil jeden žandár. Citujem: „Strela mu prevŕtala mladé 20- ročné srdce.“

Matej Krupár: vysoký, štíhly, svalnatý, plecnatý, so zemitou tvárou a s ružovou jazvou na pravej sluche. Tak isto ako všetkých aj jeho prepustili z roboty.