Zomrel mu chlapček na týfus. Mal živú reč a hovorieval k veci.


































































Fraňo Kráľ
Cesta zarúbaná




Lucia Gazdová
Septima
2001-2002





NALOMENÉ JARMO: Žofa sa pomiatla tak ju odviezli do ústavu choromyseľných a Štefanka do sirotinca. Notárka kula pomstu. Keďže Barica k nim chodieval na obedy, ale potom čo ju odmietol tak prestal, chodieval s Olinkou ich dcérou stále domov. Raz ho Olinka čakala dlho po škole a tak to notárka nepekne využila. Uštipla svoju dcéru medzi nohy a obvinila Baricu zo znásilnenia. Poslala vec na Učiteľský ústav a čakala. Medzitým chceli Šúričke vziať dom, lebo neplatila pôžičku čo si vzala vlani. Stalo sa dom sa predal za 400 korún advokátovi. Ľudia jej chceli pomôcť, ale niekto na nich zavolal hromadu žandárov a oni sa radšej rozišli. Potom ich strážili ako väzňov, ael potom aj tých čo chceli odviesť zachránili, citujem: „Neslobodní oslobodení...“ A tak aj Poľan sa rozhodol uzavrieť s ľuďmi zmluvu.. chlapi 2.50 KČ na hodinu a ženy 1.80 KČ na hodinu. Podpísali. Výplatu bubú dostávať každú sobotu. Potom prišla pohroma pre Baricu. Školský inšpektor. Najprv išiel k notárke. Potom k Baricovi, ktorého vyhnal z dediny. Barica skončil školský rok 23. júna v piatok. Rozlúčil sa a odišiel, ale predtým ho zastavila školníčka a povedala mu, že mu dosvedčí pravdu. Baricu vyprevádzal celý zástup ľudí von z dediny. Barica sa obrátil a povedal, citujem: „Dedinka, milá dedinka ďakujem ti!...“ Potom vykročil k nemu pevným, odhodlaným krokom...