Erich Maria Remarque: Na Západe nič nové

Erich Maria Remarque

E. M. Remarque, vlastným menom Erich Paul Remark, autor svetoznámeho románu Na západe nič nové (1928) sa narodil v severonemeckom mestečku Osnabrück 22. júna 1898 v rodine knihára Paula Remarka a jeho ženy Anny Marie. Vyrastal spolu so svojimi sestrami Ernou (1900-1978) a Elfriedou (1903-1943). Jeho o dva roky starší brat Theodor umrel v roku 1901. Rodina Paula Remarka patrila k nižšej strednej vrstve, často sa sťahovala. Povinnú školskú dochádzku (v Nemecku) skončil Erich v roku 1912, potom na želanie matky nastúpil na učiteľský seminár. Zaujímala ho poézia, výtvarné umenie a hra na klavíri. Na radu priateľa, básnika a maliara Fritza Hörstemeiera sa začal venovať písaniu. Jeho prvotina Von den Freuden und Mühen der Jugendwehr vyšla v roku 1916, neskôr nasledovalo dielo Ich und Du (1918). Po vypuknutí 1. svetovej vojny však Remarque štúdium prerušil, bol povolaný k vojsku a 22. novembra 1916 narukoval do nemeckej armády (Reichswehr). Bol pridelený k 78. pechotnému regimentu. Výcvik absolvoval v kasárňach v Caprivi pri Osnabrücku a Celle. 12. júna 1917 bol prevelený na západný front do Ham-Lengletu.

Na západe však nemecké vojská narazili na tvrdý odpor a vojna sa premenila na tuhé zákopové boje o každý centimeter. Počiatočné úspechy vystriedali porážky a morálka unavených vojsk začala rýchlo klesať. Nemecko sa dostalo do nezávideniahodnej situácie; ekonomika krajiny vojnovou výpravou značne trpela. Chudoba a hlad si vyžiadali svoje obete aj na domácej pôde. Situáciu neupokojila ani boľševická revolúcia, ktorá vyradila Rusko z bojov svetovej vojny a umožnila presun nemeckých vojsk z východu na pomoc západnému frontu. Prichádzajúci vojaci však boli vyčerpaní, chýbali zálohy, materiál aj zásoby. Nová ofenzíva skončila tak rýchlo, ako začala. Nepokoje v Nemecku sa množili. Zlé životné podmienky obyvateľstva napokon vyústili v revolúciu. 10. septembra 1918 nemecký cisár Wilhelm II. (1859-1941) abdikoval a ušiel do exilu v Holandsku. K moci sa dostala sociálno-demokratická strana. Nasledovalo podpísanie prímeria so štátmi Dohody (11. november 1918) a koniec prvej svetovej vojny.

Kríza v Nemecku však pokračovala; hlad, chudoba, inflácia, štrajky a vzbury boli na dennom poriadku. Versaillská mierová zmluva (28. jún 1919), ktorá bola viac ponižujúcou kapituláciou než prímerím, krajinu iba definitívne zrazila na kolená. Novovzniknutá Weimarská republika musela vyplatiť vojnové reparácie v hodnote cca 40 miliárd amerických dolárov. Nemecko prišlo o všetky územia nadobudnuté vo vojne. Jeho armáda mala byť takmer úplne odzbrojená a vojsko sa muselo zredukovať na 100 000 mužov. Mnoho vojakov vracajúcich sa z frontu ostalo bez práce. Vojnové straty taktiež neboli malé - 6 903 596 vojakov, z čoho 1 703 083 bolo zabitých, zvyšok zranených alebo zajatých a nezvestných.

Remarque front opustil ešte 31. júla 1917, kedy bol zranený črepinami z granátu na ľavej nohe, pravom ramene a krku. Z 309. poľnej nemocnice Sv. Jozefa v Thorhute bol preložený do nemocnice Sv. Vincenta v Duisburgu, kde si čas krátil písaním básní a autobiografického románu Kútik snov (1920). Remarquova matka zápasiaca s rakovinou 9. septembra 1917 zomrela. 6. marca 1918 zomrel aj jeho priateľ Fritz Hörstemeier, preto chýry o blížiacom sa konci vojny vnímal so zmiešanými pocitmi. Koncom októbra bol z nemocnice prepustený. Vrátil sa teda k svojej jednotke v Osnabrücku, no skôr, než bol prevelený naspäť na západ, Nemecko podpísalo prímerie. Začiatkom nového roku - odmenený Železným krížom prvej triedy - znova začal navštevovať seminár a dokončil školu, ktorú prerušila vojna. 5. januára bol nakoniec z armády prepustený, podobne ako väčšina jeho frontových kamarátov. Pri tej príležitosti sa zriekol všetkých svojich vojenských vyznamenaní.

Školu skončil 25. júna 1919. Od augusta toho istého roku pôsobil na rôznych základných školách v dedinkách v okolí Osnabrücku. Avšak kariéra, ktorú mu naplánovala nebohá matka mladého Ericha nelákala. Koncom novembra 1920 zavesil učiteľovanie na klinec a vrátil sa späť do rodného mesta. Tu sa mu podarilo nájsť si niekoľko rôznych zamestnaní. Pracoval napr. ako obchodník, predavač náhrobných kameňov, účtovník, organista, učiteľ klavíra... Od marca 1921 začal písať divadelné kritiky pre osnabrücké noviny. V apríli 1922, sa mu podarilo nájsť si prácu ako redaktor v magazíne Echo Continental v Hannoveri. Svoju prácu začal podpisovať pseudonymom, pod ktorým ho dnes pozná celý svet - Erich Maria Remarque. Popri novinárskej práci sa venoval písaniu svojho ďalšieho románu Gam (1923-24), v ktorom opisuje romanticko-dobrodružnú cestu mladej ženy po exotických krajinách.