referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ingrida
Sobota, 8. mája 2021
Výklad diela - Max Weber: Politika ako povolanie
Dátum pridania: 11.11.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: don
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 838
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 13m 50s
Pomalé čítanie: 20m 45s
 
V Anglicku do druhej polovice 19. storočia boli strany výlučne organizácie honorácií. Konzervatívna strana sa opierala zväčša o veľkostatkárov a anglikánskych kňazov, liberáli naopak o nonkomformistického kazateľa a o ľudí ako poštár, kováč, krajčír. Títo ľudia mali politický vplyv, pretože sa stretávali s ľuďmi najčastejšie. Strany sa diferencovali na základe náboženských, ekonomických, ale aj tradičných názorov, ktoré získavali straníci už v rodine. Líder strany mal vedľa seba dozorcu, ktorý bol najdôležitejšou osobou organizácie. Tento politik z povolania mal na starosti patronát nad úradmi. V obvodoch registrujeme miestnych agentov, ktorí spočiatku neboli platení. S veľkosťou volebnej kampane rastú aj náklady. Kandidát bol zaviazaný priznať, koľko peňazí utratil vo voľbách. Líder mal pri deľbe moci medzi sebou a straníckymi honoráciami významné postavenie. Napriek tomu mali tieto honorácie stále silný vplyv. S rastúcou mašinériou prerastajúcou krajinu však dozorcovia a honorácie strácali vplyv. Pri súčasnej zmene volebného systému sa vytvorila živná pôda pre formovanie lídrov a rýchlejší kariérny postup politikov. Líder sa stal vodcom más prostredníctvom mašinérie, ktorá je tvorená výlučne z jeho stúpencov.

Vlastnosti vodcu a etické aspekty dosahovania cieľov politike

Podľa akých kritérií funguje výber vodcov? Aké sú ich najdôležitejšie schopnosti? Samozrejme určovala hlavne sila demagogického prejavu, ale aj odborná spôsobilosť. Najmä v Anglicku to bolo to nevyhnutné, keďže parlament bol pod drobnohľadom spravodajstva a verejnosti. Tieto praktiky vylučovali, aby sa vedúcou osobnosťou stal človek, ktorý je iba demagógom. V Amerike sa začiatkom 19. storočia stáva populárnym tzv. spoils system - princíp poskytovania všetkých federálnych úradov stúpencom víťaza. Boj o prezidentské kreslo bol o to dôležitejší i vo vnútri jednotlivých strán, lebo prezident mal v rukách 300 až 400 tisíc nominácií. Tieto uskutočňuje len za účasti senátorov jednotlivých štátov. Tento systém existoval s mnohými nedostatkami, ako je chýbajúca kvalifikácia, obrovská korupcia a plytvanie, ktoré znesie len krajina s neobmedzenými ekonomickými možnosťami. Spoils system sa prestal viesť uplatnením reformy verejnej správy.
V Nemecku naproti tomu nechýbalo odborné úradníctvo, ktoré znemožňovalo kariérny postup členov parlamentu. Úradníctvo si začalo nárokovať aj ministerské posty, lenže sa vymykalo kontrole vo výboroch a tak bolo len obtiažne nájsť v parlamente schopného vedúceho správy. Obtiažne bolo presadenie vodcovských kvalít i v rámci strany, najmä v prítomnosti honorácií. K honoráciám sa uchyľovali strany aj z reklamných dôvodov a to najmä buržoázne strany z konca 18. storočia, ktoré tým chceli zatraktívniť kandidátne listiny. V pohnutých časoch sa však vytvárajú nové stranícke aparáty – amatérske aparáty zložené z aktivistov, ktoré oslovujú potenciálneho vodcu so žiadosťou o vedenie a komerčné aparáty, ktoré ponúkajú potenciálnym vodcom za finančnú odmenu vedenie ich kampane. Oba systémy sa neuchytili, lebo im chýbali presvedčiví vodcovia. Pri pomernom volebnom systéme je len obtiažne formovanie takéhoto vodcu.

V etickej rovine sa vynára otázka: Aký to musí byť človek, aby smel vlastnoručne zasahovať do súkolia dejín? Politik musí byť v prvom rade zanietený pre vec a vziať zodpovednosť za túto vec. So zodpovednosťou ide ruka v ruke odhad. Ibaže odhadovať môže iba politik s istým odstupom od vecí. Paradoxne je preto veľmi dôležité, aby politikovi nechýbala vnútorná zainteresovanosť a zároveň chladnou hlavou zvažoval postup v jednotlivých problémoch. Je dôležité, aby politik nepodliehal márnivosti a sebaklamu. V takýchto prípadoch môže dôjsť k bezobsažnému používaniu moci a úbytku zodpovednosti zo strany politika. Ako má vyzerať vec v mene ktorej politik zvádza svoj boj o moc, to je závislé od viery politika. Aký vplyv má politika na mravný spôsob života? Úloha etiky v politike je o to komplikovanejšia, že človek má schopnosť legitimizovať si sám pred sebou i zjavné zlyhanie. Takáto legitimizácia je nízka a často nie je výsledkom etického konania, ale pochybnej ľudskej dôstojnosti. Tento druh konania nie je vlastný profesionálnemu politikovi.

 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.