Stručný obsah: Dostojevského román - Idiot, má zložitý dej a je poprepletaný množstvom postáv rôznej povahy. Autor opisuje túžbu získať ženu z viacerých strán - peniaze, vypočítavosť, túžba za každú cenu zvíťaziť, ale aj láska. Písaný je pestro. Opisy prostredia striedajú charakteristiky osôb, rozhovory a mnohokrát aj úvahy, ktoré boli na danú dobu pokrokové, ale spoločnosť ich vnímala ako niečo odstrašujúce, niečo čo mohlo napadnúť len ,,idiota".

Téma:  Autor nachádza tému v návrate kniežaťa Myškina zo Švajčiarska, kde sa liečil z nervovej choroby, do Ruska. Tu nadviaže kontakty s vysokopostavenými ľuďmi, zaľúbi sa a prežije život plný zvratov a nepochopenia. Spoločnosť ho prijala ako rozumného človeka, ale neskôr ho odsúdila za názory a činy.

Idea: Týmto dielom chcel autor poukázať na ruskú spoločnosť na jej klady, ale hlavne na jej zápory. Spoločnosť vykreslil ako jednosmernú, ktorá odsudzuje všetky názory a presadzuje len jeden, ten, ktorý je pre ňu najvýhodnejší.

Hlavná postava: knieža Lev Nikolajevič Myškin

Vedľajšie hlavné postavy: Nastasia Filipovna Baraškovová, Lizaveta Prokofievna (manželka generála Jepančina), Ivan Fiodorovič Jepančin (generál), Alexandra, Adelaida, Aglaja Ivanovna (dcéry generála Jepančina), Parfen Semjonyč Rogožin, Ivan Petrovič Ptitcin, Gavrila Ardalionovič Ivolgin (Gaňa), Ardalion Alexandrovič Ivolgin (generál Ivolgin), Varvara Ardalionovna (Gaňova sestra), Nikolaj Ivolgin - Koľa (Gaňov mladší brat), Lukian Timofejevič - Lebedev, Viera Lebedevova (dcéra Lebedeva)

Vedľajšie postavy: profesor Schneider, Nikolaj Andrejevič Pavliščev, Ippolit Terentiev, Knieža Š., Keller, Antip Burdovskij, Ferdiščenko, Nina Alexandrovna (Gaňova matka), Afanasij Ivanovič Tockij, Vladimir Doktorenko (Lebedevov synovec), Jevgenij Pavlovič.

Charakteristika postáv

Lev Nikolajevič Myškin

,, ... bol mladý človek, dvadsaťšesť alebo dvadsaťsedemročný, vyššej postavy, s plavými hustými vlasmi, s prepadnutými lícami a s malinkou zaostrenou, takmer celkom bielou briadkou. Oči mal veľké, belasé a pozorné; v ich pohľade bolo čosi tiché, clivé, bol v nich ten podivný výraz, podľa ktorého na prvý pohľad poznáme zrádnika. Tvár mladého človeka bola ináč milá, jemná a chudá no bez farby, a teraz až do sinava preziabnutá. V rukách sa mu hompáľal skromný uzlík zo starého vyšediveného hodvábu a obsahoval vari celý jeho cestovateľský majetok. Na nohách mal poltopánky s hrubými podošvami- všetko neruské ..."
(prvá časť - 26. strana)

Lev Nikolajevič Myškin bol duševne chorý mladík, ktorý sa liečil v Švajčiarsku. Prichádza do Petrohradu, aby našiel svoju rodinu a usadil sa. Pri stretnutí sa o ňom Ivan Fiodorovič Jepančin vyjadril ako o čestnom mužovi.
,, ... Pred chvíľou som vás div za lotra nepokladal, a odrazu ste ma tak potešili - to mi je ponaučením: neodsúď, pokým sa nepresvedčíš.
(prvá časť - 137.strana)

Knieža je aj nekonečne dôverčivý a ušľachtilý, dobrosrdečný a pravdovravný.
,, ... Pozrite, už len na vašu prostodušnosť vidieť je príjemné; príjemné je posedieť si s vami a pohovoriť, lebo aspoň viem že predo mnou je najdobrotivejší človek ...˝.
,,...Bože môj knieža, veď vy ste taký prostodušný, taký nevinný o akých ani v zlatom veku neslýchali, a pritom prenikne človeka až na dno sťa strela a s najväčšou hĺbkou psychologického talentu ...˝.
(prvá časť - 311. strana)

Ale stále sa oddáva myšlienke citu. Svojou láskou a dobrotou chcel zmeniť svet, ale svojou filozofiou a pokorou prináša nešťastie sebe i iným. Veľmi rád rozprával príbehy s morálnym ponaučením, ktoré sám zažil, ale boli to príliš pokrokové myšlienky na jednosmernú spoločnosť (napríklad myšlienky o viere, ateizmus - kresťanstvo).