,, ... Žena ešte mladá, dieťatko mohlo mať zo šesť týždňov. Usmialo sa na mať, podľa výrazu jej tváre prvý raz od svojho narodenia. Tu vidím, ako odrazu nábožne sa žena prežehná. , Čo to, reku, robíš, mladica ?΄ ( Vtedy som sa stále vypytoval.) ,Pozri, vraj, ako sa teší matka, keď pobadá prvý úsmev svojho nemluvňaťa, práve tak sa teší Boh zakaždým, keď z neba vidí, ako sa pred ním hriešnik z hĺbky srdca modlí. Povedala mi to skoro týmito slovami, a aká hlboká myšlienka je v nich, aká ušľachtilá a naozaj zbožná myšlienka, v ktorej je razom vyjadrená celá podstata kresťanstva, totiž, celé toto ponímanie Boha ako nášho dobrého otca, i jeho radosť z človeka ako radosť otca z vlastného dieťaťa - najväčšia myšlienka Kristova! ...˝
(prvá časť - 228.strana)

Nastasia Filipovna Baraškovová

Je inteligentná, má veľkým temperament, ale má zlú povesť. Spoločnosť ju odsudzuje, no je zároveň krásna a dokáže popliesť hlavu nejednému mužom. Bola dcérou chudobného statkára, ktorý mal veľa dlhov. Raz statok vyhorel a s ním zhorela aj jeho manželka, takže zostal s dvomi dcérami sám.  Onedlho sa zbláznil a v horúčkach zomrel. Oboch dievčat sa ujal Afanasij Ivanovič Tockij, ktorý sa o nich staral iba niekoľko rokov a potom ich dal na výchovu. Zostala len Nastasia. Postupne rástla do krásy, učila sa a vzdelávala. Keď dospela, odišla za Tockým do Ruska, ktorého nenávidela za to, že ju v mladosti opustil. Tockij, vtedy už 55 ročný zámožný pán, ju zahrnoval blahobytom a peniazmi, čím si ale práve získala svoju nedobrú povesť. Svadbu s Rogožinom berie ako odčinenie za hriechy, ktorých myslí, že sa dopustila, za život, aký viedla. Miluje knieža, ale sama v sebe nedokáže potlačiť pocit, že by ho svojou osobnou minulosťou iba zneuctila a zničila.

Parfen Semjonyč Rogožin

Je bláznivo zamilovaný do Nastasii a preto, aby ju získal urobí všetko. Aj keď mu niekoľkokrát utiekla od oltára, podviedla ho a urážala, nedokáže sa jej vzdať. Miluje ju láskou, ale tá sa časom mení na chorobnú túžbu zvíťaziť a stať sa jej mužom.
V záchvatoch chorobnej žiarlivosti je príliš impulzívny a nakoniec Nastasiu zabije.

Lizaveta Prokofievna Jepančinová

Je manželkou generála Ivana Fiodoroviča Jepančina. Nevyniká svojou krásou ani vzdelaním, ale zakladá si na svojom pôvode, rod Myškinovcov. Svoje dcéry neskonale miluje a príkladne sa o ne stará. Aj keď im to dáva najavo svojim osobitým spôsobom, každá z nich si je jej láskou vedomá. Chce pre ne to najlepšie, aby sa dobre zaradili v spoločnosti a boli dobre majetkovo zabezpečené. Jej vzťah ku kniežaťu je dobrý, ale časom sa nechá ovládnuť spoločnosťou.

Ivan Fiodorovič Jepančin

Je jeden z ruských vysokopostavených generálov, zbohatlík na dôchodku, ale stále niečím zamestnaný s množstvom povinností. Je ďalším príkladom prispôsobenia sa cudziemu názoru, podľa požiadaviek doby. K svojej manželke je úctivý, dalo by sa povedať, že sa jej niekedy bojí a nechce s ňou mať dlhé a hádavé rozhovory.

Gavrila Ardalionovič Ivolgin

Vsádza len na istotu, je ziskuchtivý a majetnícky, túži len po peniazoch a aj Nastasiu Filipovnu si chcel zobrať len pre peniaze. Napriek tomu má určitú mieru hrdosti. S kniežaťom bol veľmi dobrý priateľ, s ktorým si dobre rozumie.

Dej

1. Časť

Príbeh sa začína odohrávať koncom novembra na trati Varšava - Petrohrad. V jednom z vozňov 3. triedy sedia traja cestujúci - knieža Lev Nikolajevič Myškin, Parfen Rogožin, Lebedev.