Taká pomýlená poddajnosť bola veľmi iritujúca pre Cortéza a jeho mužov.

V podstate viacero spisovateľov sa zaoberalo kontrastom hodnoty, ktorú prikladali obyvatelia Stredoameriky jadeitu a pohľadom španielskych dobyvateľov na tento kameň. Tento rozdiel sa dá dobre vidieť v úvahe o daroch, ktoré dal aztécky vládca Montezuma a španielsky vodca Cortéz:

Cortéz a Montezuma boli zvyknutý hrať každý deň národnú hru, ktorá v mnohom pripomína šach.. Neskôr sa stalo zvykom, že na záver každodennej hry sa navzájom obdarovali. Jedného dňa, na záver hry, aztécky vládca obdaroval Cortéza niekoľkými veľkými platňami zo zlata a striebra, ktoré boli nádherne vypracované. Cortéz bol veľmi spokojný a dal to aj najavo. Montezuma sa usmial a povedal: „Zajtrajší dar bude taký, že ten dnešný sa bude, v porovnaní s ním čo do hodnoty a ceny, javiť nie viac ako obyčajná dlažobná kocka na ceste. Kráľovský Montezumov pokladník priniesol na zlatom podnose kráľovský dar – štyri malé vyrezávané jadeitové guľôčky. Cortézovo trpké sklamanie bolo také veľké, že ho mohol len tažko skryť. /Willard 1926:146-147/

Toto je téma, ktorá do určitej miery pretrváva dodnes s rozdielnym prístupom k jadeitu na západe a v Číne. Zaujímavé pokračovanie k už spomenutej príhode je opísané v diele Vaillant /1965: 139-140/ zo zápisov Diaza del Castilla /od kapitoly 128 jeho kroniky/:

V noci, keď sa Cortéz stiahol z Mexika, sa vodca, potom, ako si zobral svoju časť pokladu, rozdelil so zvyškom so svojimi bojovníkmi. Mnohí sa naložení zlatom potupne utopili v kanáloch. Avšak Diaz, ktorý si všimol zvyk indiánov, sa rozhodol zostať pri štyroch jadeitoch, ktoré neskôr vymenil, a ktoré, podľa jeho slov „mi veľmi dobre poslúžili pri liečení mojich zranení a získavaní jedla.“

Jadeit v Stredoamerike. História jadeitu v Stredoamerike začína s najstaršou civilizáciou, s Olmekmi. Pôvodná Olmecká civilizácia bola centralizovaná v súčasnom západnom mexickom štáte Guerrero, odkiaľ smerovala východne k Mexickému zálivu okolo štátu Veracruz. Prvé, olmekmi opracované, kúsky jadeitu, ktoré boli doteraz nájdené /a najstaršie nájdené po celom Novom Svete/ sú obetné dary a sekery z čias okolo 1200 – 1000 p.n.l. /Stone 1993: 142/. Ward /1996:29/ poznamenáva, že „Olmekovia vytesávali nepredstihnuteľné ľudské postavy. Sú to tie najlepšie stvárnenia ľudskej tváre, aké kedy boli vytesané do jadeitu.“ Podľa Randsa /1965: 579/ bol opracovaný jadeit z „predklasického obdobia, ktorý može byť spájaný s touto tradíciou štylisticky, nie až tak častý, aj keď podľa množstva opracovaní v olmeckom štýle, sa dá predpokladať skorá dôležitosť jadeitu a kameňov jadeitu podobných.“
Jadeit tvorí iba malú časť zo zelených kameňov, ktoré boli opracovnaé olmekmi.