Sanka bola poslednou zo „starých dolov“.

Najstarší záznam o Barmských jadeitových baniach v dokumentoch zo západu je spmenutý Bleeckom /1908: 254/ a bol napísaný kapitánom Hannayom v roku 1836, ktorý získal vzorky jadeitu z Mogaungu počas jeho návštevy hraníc Assamu /Hannay 1837 a Hannay 1857/. Hannay však bane skutočne nenavštívil. Dr. William Griffith /1847: 132/ bol prvým mužom zo západu, ktorý navštívil neďaleké územie dolov. Dokonca už v tých časoch si všimol, že „povrch údolia, ktorý kedysi tvorili nízke okrúhle kopčeky je teraz oveľa viac narušený a zasypaný zemou a kameňmi, ktoré boli povyhadzované pri dolovaní.“ Hovorí, že väčšie jadeitové skaly boli prasknuté ohňom. Člen jeho skupiny narátal po opustení dolovacej oblasti veľké množstvo ľudí, ktorý prenášali jadeitové skaly a väčšina z nich boli čínsky Shanovia.
Podstatnejšie dolovanie jadeitu nezačalo do roku 1881 /Hansford 1968: 46/. Tieto bane boli označované ako „nové doly“. Warry /1888, záznam v Hertz 1912/ hovorí o nich toto:

„Nové doly“ produkovali nesmierne množstvá kameňa, ale žiadny z nich sa kvalitou nepribližoval tým, ktoré boli vyťažené v kameňolomoch v rokoch predtým. Je tu vhodné stručne v bodoch naznačiť rozdiel medzi starým a novým kameňom. Hodnota jadeitu je väčšinou určovaná podľa jeho farby, ktorá by mala byť určitým odtieňom tmavo-zelenej. Avšak farba neznamená všetko, polo-priehľadnosť, čistota a tvrdosť sú tiež podstatné. Kameň, ktorý spĺňa všetky štyri podmienky je veľmi zriedkavý. Posledné tri vlastnosti boli privedené k dokonalosti veľkou časťou starých kameňov, ale tmavo-zelená farba bola zriedkavá a často úplne absentovala. Na druhej strane mal nový kameň bohatú farbu, ale bol nedokonalý vo zvyšných troch črtách. Bol spravidla ako opál, kompozične nevýrazný a krehký. Tieto prírodné vady sú zhoršované nesprávnymi metódami používanými v baniach pri ťažbe nového kameňa. Svojráznosť, kvôli ktorej mali kamene nájdené v starých baniach vysokú hodnotu, bola tá, že sa nachádzali vo forme mierne veľkých okrúhlych hrúd, často vyzerajúcich ako skaly opracované vodou, dosť malých na to, aby mohli byť oddelené a odnesené bez nejakých zložitých procesov štiepania na mieste. V nových doloch sa tento kameň vyskytoval v obrovských blokoch, na ktorých vydolovanie nemali Kachinsovia /Jingpho/ nástroje, a preto museli byť rozbité horkom, procesom, ktorý bezpochyby robí kameň krehkejším a viac kriedovitým.
V prvom roku otvorenia nových baní neboli tieto vady úplne rozpoznané. Produkcia kameňa bola veľká a konkurencia ostrá. Až doteraz sa boli schopní pravidelne zapojiť do obchodu len muži s určitým kapitálom.