Pod LW ultra-fialovým svetlom „ukazuje bledšie sfarbený zelený a žltý, svetlofialový a biely jadeit menej intenzívnu bielu žiaru, tmavšie sfarbené jadeity nereagujú.“ Spomedzi testov, o ktorých sa zmieňuje Hobbs sa budeme venovať všetkým, okrem testu tvrdosti, pretože takýto test sa pre jadeit používa zriedkavo. Hobbs /1982: 18/ naznačuje, že takéto testy nie sú pre jadeit veľmi užitočné a „iba by pomohli oddeliť materiály, ktoré majú hodnotu tvrdosti značne nižšiu než jadeit, ako serpentín, kalcit a talc.“
Čo sa týka vizuálnej skúšky Hobbs /1982: 6-7/ poznamenáva:

Vizuálna skúška materiálov, ktoré vyzerajú ako jadeit, môže poskytnúť podstatné identifikačné znaky ako textúra, lesk povrchu a lom, ako aj charakteristickú implikáciu, evidenciu farby, prítomnosť úkazov a možno ďalšie rozlišujúce charakteristiky. Všetky tieto vizuálne charakteristiky prispievajú k typickému zjavu drahokamu, čiže gemológovia môžu dobre-trénovaným okom určiť škálu možností krátko po prvotnej skúške materiálu. Ale dokonca aj experti dokladajú ich predpoklady, ktoré urobia po vizuálnej skúške, štandardnými gemologickými testami.

Zaoberajme sa bližšie spomedzi chrakteristík jadeitov ich textúrou, povrchovým leskom a povrchom lomu. Čo sa týka textúry, malo by byť poznamenané, že jadeit je veľmi tvrdý materiál. Je to vďaka jeho vnútornej štruktúre. Rozdiely v štruktúre jadeitu a nefritu môžeme napríklad vidieť pod zväčšením: kryštály jadeitu sa zdajú byť separátnymi celkami, kým kryštály nefritu sa ukazujú byť prerastené. Toto sa preukazuje vizuálne, ako poznamenáva Hobbs /1982: 9/ tak, že jadeit vyzerá zrnito a nefrit vláknito. Jadeit aj nefrit sa preukazujú trochu mastným leskom, ale nefrit sa zdá byť skôr mastnejší vo svojom zjave než jadeit. Pokiaľ ide o povrch lomu jadeitu, Hobbs /1982: 10/ opisuje jadeit a nefrit ako ukazujúce „odštiepený lom, ktorý vyzerá ako povrch zlomeného dreva.“ Avšak táto charakteristika je viac spájaná s nefritom, než s jadeitom. Nanešťastie aj niekoľko jadeitových simulantov ukazuje podobné charakteristiky. Vcelku, zmysel vizuálnej skúšky je relatívne limitovaný z hľadiska pozitívnej identifikácie jadeitu. Hobbs /1982: 13/ používa také termíny, ako „hodnotné indikácie“ a „predpoklady“ a dodáva, že tieto potrebujú byť potvrdené gemologickými testmi. Na vzhľadové rozdiely medzi jadeitmi a ich simulantami s apozrieme neskôr v sekcii o simulantoch.
Refraktívny index jadeitu je okolo 1,66. Hall /1994: 124/ ho uvádza ako 1,66 – 1,68, kým Schumann /1997: 154/ ich udáva ako 1,652 – 1,688.