Zelený kameň, ktorý opracovávali olmekovia bol zjavne sústredený v okolí rieky Balsas v štáte Guerrero. Arecheológovia objavili dielňu v blízkosti sútoku riek Amacuzac a Balsas s „úlomkami jadeitu, varného skla /silex/, jaspisu, ónyxu a kremeňa, ale aj obsidiánu a morských mušlí z času okolo 1000 rokov p.n.l.“ /Griffin 1993:206/. Luckert /1976:94-95/ namieta, že zelené kamene ako je serpentín a jadeit boli blízko spojené s náboženskou vierou olmekov. Podľa neho je dôvodom používania skôr zelených kameňov,než tmavších kameňov ako čadič, evolúcia, ktorú on nazýva Olmecký hadí kult: „Veľký had, ktorý znázorňoval reformné hnutie bol zelený, a Hadí ľudia z La Venta sa podujali na nič iné, než pretransformovať ich vlastný podiel Zemného Hada do zelenej.“ Ďalej usudzuje, že „ak zvyčajné zelené vrstvy serpentínovej skaly predstavujú Zelené Hadie telo, tak jadeity a serpentín lepšej akosti značia vnútro serpentínovej essencie – Zelené Hadie kosti a zuby.“
Výskyt opracovaného jadeitu v mnohých archeologických nálezoch privádza k otázke o zdrojoch tohto materiálu. Je všeobecne známe, že opracovaný jadeit, ktorý bol nájdený pri pobreží Mexického zálivu pochádza z inej oblasti. V jeho diskusii o olmeckom obchode, Coe /1968:94, 103/ poukazuje na to, čo on nazýva „jadeitová cesta“ z Guerrero do zálivu. Pred pár desiatkami rokov uviedol Adams /1977: 87/, že olmecký jadeit bol „pravdepodobne získaný z Údolia Balsas v Guerrero /v blízkosti posvätných jaskýň Oxtotitlanov a Juxtlahuacaov/, z Údolia Rieky Motagua v Guatemale..., a z ostatných, ešte neznámych nálezísk.“ Po preskúmaní známych informácii zo skorých rokov 1990 Garber, et al /1993: 213/ uvádza:
Aj keď sú serpentínové náleziská známe v Guerreru /pozri Gay 1987: 33/, jadeitové náleziská zostávajú stále zjavne neznáme. Hovorilo sa o neskorom remeselníkovi Williamovi Srpatlingovi, ktorý využíval nálezisko jadeitu v Guerrere pre jeho dielňu v Taxcu. Ak taký zdroj existoval, jeho poloha zostáva naďalej utajená od jeho smrti pred desaťročiami.