Farebný jadeit má jeden okraj oranžový a druhý žlto-zelený /plus diagnostická línia 437 nm/.“ Field /2000: 3/ dodáva ďalšie detaily:

Zelený jadeit ukazuje viacero pásov fialovej, najširšia má 437nm. Je dosť intenzívna na to, aby sa dala rozoznať pri odraze svetla a pri prenesenom svetle ak nie je materiál priveľmi temný alebo tmavý. Prírodne zelený jadeit ukazuje tiež tri chrómové línie s rozmerom okolo 630, 660 a 690 nm; ale nad týmto je svetelná zóna od okolo 670 po koniec viditeľného spektra. V práve opísanom „prírodne zelenom“ spektre je iba tma nad 690 nm. Ale všimnite si, že pás o veľkosti 437 nm je prítomný v obidvoch, v prírodnom a aj v zafarbenom jadeite.

Huang /1999/ poskytuje informácie o chrakteristikách jadeitu, keď prechádzal skúškou Ramanovým spektroskopom:

Ramanove módy jadeitu sú 292 a 328 cm-1 /Na-O rozťahovací mód/; 374, 416, 434 a 576 cm-1 /Al-O vibračný mód/; 524, 700, 779 cm-1 /Si-O ohýbací mód/ a 887, 986, 992 a 1040 cm-1 /Si-O rozťahovací mód/.. Je tu malá odchýlka vo vlnových číslach Ramanových módov so substitúciou železa a chrómu v jadeite. Stúpanie odchýlky je negatívne so zvyšujúcou sa substitúciou železa a chrómu.

Jadeit je študovaný spolu s ďalšími štrnástimi drahými minerálmi a Huang poskytuje stupnicu /str. 311/ ukazujúcu idetifikačné postupy.
Hobbs /1982: 18/ a Walker /1991: 41/ sa zhodnú na tom, že najpresnejší test obsahuje röntgenovú difrakciu pomocou púdrovej metódy. Ako obidvaja autori dodávajú, táto metóda je žiaľ ukutočniteľná iba v náročných laboratóriách.
Ale Hughes a Galibert, et al /2000: 2/ zdôraznili jednu vec a to, že „rozumieť jadeitu nie je limitované technicky alebo presnosťou, ale tiež to vyžaduje cit pre kultúru, zloženie a pominuteľné kvality, čo robí štúdium jadeitu úplne odlišné než hociktoré iné, zaoberajúce sa drahokamami.“ Toto odráža veľmi špeciálny vzťah jadeitu k činskej kultúre, vzťahom, ktorého jediným rivalom je azda vzťah anglicky hovoriacich krajín k diamantom.

Syntetický jadeit

Americká spoločnosť Mason-Kay Fine Jade Jewelry /Dokonalé jadeitové klenoty/ prehlasuje, že syntetický jadeit „nie je problém“ /www.masonkay.com/jadesimulants, str. 1/. Read /1999: 189/ uvádza, že spoločnosť General Electric v USA produkovala rozlične farebný syntetický jadeit v roku 1984, ale „bolo povedané, že tieto syntetické jadeity sú produktom experimentu a spoločnosť nemá v pláne komerčnú produkciu.“ Počiatočný materiál pre tento syntetický jadeit „obsahoval rozdrvené sklo, ako aj hliník a karbonát sodíka a bol vyrobený vysoko-tlakovým prístrojom pri teplote okolo 1400°C“ /Read 1999: 189/.

Simulanty

Je veľké množstvo kameňov, ktoré vyzerajú ako jadeit, a preto môžu byť s ním pomýlené.