I keď teda guerrerský zelený kameň možno prešiel cez obchodné siete zo stredného tvorivého obdobia na pobrežie zálivu s Olmeckými centrami, tento kameň mohol byť skôr serpentín, než jadeit, ako bolo uvedené v Coeovej hypotéze.

Garber, et al, tiež spomína ďalšie známe náleziská /strany 213-214/, ale jediné, ktoré bolo potvrdené a je tiež podobné tým, ktoré využívali olmekovia, je v Údolí Rieky Motagua južnejšie v Guatemale na území Mayského teritória /toto bude neskôr rozobraté podbrobnejšie/.
Pre Mayov bola zelená farba spájaná s dvomi dôležitými životodarnými látkami, vodou a kukuricou, a preto boli zelenému kameňu pripisované životodarné vlastnosti /Digby 1964: 10-11/. Zelené kamenné korálky z čias okolo roku 1500 p. n. l., ktoré neboli z jadeitu, boli nájdené v oblasti mayov na Chiapaskom pobreží Tichého oceánu /Garber, et al 1993: 211/ a je určite možné, že mayovia vyrezávali jadeit pre olmecov, ale toto ešte nebolo dokázané. Mayovia obývali južné štáty Mexika, Guatemalu, Belize a časť Hodnurasu. Blom /1934: 542/ poznamenáva, že medzi mayami:

Perie bolo používané ako osobná ozdoba, tak ako aj jadeit a zlato. Jasné perie z chvosta „jasu trogana“ a číra jadeitová zelená boli zriedkavé, a preto im bola pripisovaná aj veľká cena. Aj kukurica a les boli zelené. Všetko, čo bolo dobré, ako aj zriedkavé veci, bolo zelené, a preto mayovia považovali zelenú farbu za posvätnú a pripisovali špeciálnu hodnotu zeleným veciam ako napríklad my v súčasnosti vyjadrujeme zelenou bohatstvo, hojnosť a luxus zlatom a čoraz viac pozlátkom.. Dokonca malé úlomky jadeitu boli vyleštené a prevŕtané, aby sa dali zavesiť. Veľké kusy boli vyrezané do tvaru ľudskej tváre, zvierat alebo.. vytvarované ako ruka.

Väčšina mayských jadeitov je z klasickej periódy /300 – 1000 n.l./. Veľa jadeitových výtvorov bolo nájdených z priebehu neskorej klasickej periódy v mayských nížinách v Yukatane /Proskouriakoff 1974/, ale veľa z nich, ak nie všetky, boli pravdepodobne dovezené, najskôr z Údolia rieky Motagua. V postklasickej perióde, ako Rands /1965: 579/ konštatuje „mayské opracovávanie jadeitu sa zdalo byť v prudkom poklese“. Napriek tomu zostal jadeit vysoko cenený. Biskup Diego de Landa /1941/, ktorý písal v čase španielskeho dobývania zaznamenal, že jadeitové korálky boli používané mayami v Yukatane ako peniaze.
Už dlhý čas sa archeológovia zaujímajú o objavenie zdroja jadeitu, ktorý využívali Mayovia. Blom /1934:542/ napísal v 1930-tom, že „...informácie o jadeitových baniach sa stratili. Je dokonca možné, že tieto bane boli stratené alebo vyčerpané už za čias mayov.“ Toto novšie tvrdenie bolo založené na fakte, že za čias Bloma archeológovia našli pomerne veľké kusy opracovaného jadeitu, ktoré boli nájdené na staršom pohrebnom mieste, zatiaľ čo na neskoršie objavených na menšie a prepracované.“ Ako bude rozoberané neskôr, v dnešných časoch sa zdá, že väčšina, ak nie všetok jadeit opracovaný mayami pochádzal z Údolia rieky Motagua. Ľudia, ktorí žili severnejšie od olmecov a mayov, ako aztékovia a mixtekovia, si tiež cenili jadeit a ostatné zelené kamene.