Napríklad Dohrenwend /1971: 11/ kategoricky vyhlasuje, že „neexistuje žiadny dôkaz o jadeite v Číne z takého skorého obdobia, a ani nikdy nebol žiadny iný chladnejší alebo tvrdší kameň milovaný tak, ako bol nefrit.“ Rovnako Whitlock a Ehrmann /1949: 21/ tvrdia, že „dvadsať storočí...nefrit bol jediný z jadeitov, ktorý poznali spracovávatelia v Číne“ a Wills /1972: 21/ hovorí, že „v súčasnosti nemáme žiadny dôkaz, že jadeit bol známy alebo používaný v Číne hlavne v polovici osemnásteho storočia.“
Hansford /1968: 28/ súhlasí, že sa nezdá, že by bol jadeit importovaný do Číny až do osemnásteho storočia, kedy začal byť dovážaný z Barmy cez Yunnan. Zhodne s týmto dodáva, že „v tých časoch žijúci čínsky spisovateľ sa o ňom zmienil, že si skoro uzurpoval meno yu’, ale smaragdovo-briliantová zelená farba, niektorých z najjemnejších kusov, mu skoro zaručila také vysoké verejné ohodnotenie ako nefritu.“ Hansford dodáva /1968: 28-29/, že „pôvodné meno, jei-ts’iu, pierko rybárika, ktoré bolo dané najneskôr už v jedenástom storočí iba niektorým rýdzim zeleným nefritom, ale ktoré stratilo svoju účinnosť, bolo znovu nájdené, aby odlíšilo nový materiál. Toto je meno, pod ktorým je známy po celej Číne. Viera, že jadeit z Barmy bol opracovaný v Číne oveľa skôr, sa zdá byť zmätená kvôli dvojakému používaniu termínu jei-ts’ui“/túto záležitosť rozoberá Hansford v skoršej práci z 1948/. Podporuje tento argument, že jadeit nebol až taký dôležitý v osemnástom storočí a poukazuje na používanie skôr nefritu než jadeitu v korune vládcu Wan-li, ktorý zomrel v roku 1620. Jadeit bol v kráľovských klenotoch použitý až neskôr, kedy vo veľkej miere nahradil nefrit.
Obrázky s príkladmi čínskeho jadeitu sa dajú získať z rôznych zdrojov. Boda /1991: 171-172/ rozoberá a ilustruje jadeitovú skrinku v tvare ryby z dvoru Qing. Popisuje ju na jednom mieste ako „bielu zmeišanú s modrou farbou“ a v ďalšej časti ako v „odtieni zeleno-bielej“, ale na fotografiách sa skrinka javí ako bledo levaduľová. Bernstein /www.bernsteinjadeart.com/ znázorňuje a popisuje pár prikrčených chlapcov vytesaných z jadeitu a používaných ako podušky /ref. č. 2737/. Tieto kusy sú z obdobia rokov 1780-1820. Spomína aj podobný pár jadeitových podušiek, ktoré boli ponúknuté na aukcii Sotheby /2. decembra 1976, kus 726/ v Hong Kongu a potom opäť na aukcii Christie /2. októbra 1991/ v Hong Kongu. Podľa Bartholomewa /1999: 42/ „vlastní Múzeum ázijského umenia v San Frnacisku najobsiahlejšiu a najlepšiu svetovú kolekciu čínskych jadeitov.“* Väčšiu časť kolekcie zozbieral Avery Brundage /1887-1975/. Zatiaľ čo väčšina kusov z kolekcie je vyrobená z nefritu, pár z nich je z jadeitu. Dôvodom relatívneho nedostatku jadeitových prác v kolekcii sa zdá byť fakt, že „pán Brundage sa nezaujímal o osobné ozdoby z jadeitu“ /1999: 47/, na čo bol jadeit používaný najčastejšie. Bartholomew zobrazuje niekoľko prác z jadeitu v jej práci. Je tam zahrnutá kapustová váza z čias okolo roku 1900 /znázornená na obale/ a nádoba s melónom, zeleninou a hmyzom tiež z čias okolo roku 1900 /obr. 14, str. 48/.