Je možné, že tento prechod uľahčilo spoločné pomenovanie yu.

Čiže aj keď jadeit má možno v Číne všeobecne dlhú históriu, na minulosť jadeitu v Číne by sme sa mali pozerať ako na viac súčasnú – v podstate modernú.
Pre Barmu samotnú Faser-Lu /1994: 174/ komentuje, že „popri vyberaní daní sa králi Kong-baung /v tom čase vládnuca dynastia/ len málo zaujímali o rozvoj ťažby jadeitu.“ Warryho štúdia z roku 1888 /zaznamenaná v Hertz 1912/ o jadeitovom priemysle rozoberá systém zdaňovania:

V roku 1806 bol ustanovený barmský „vyberčí úrad“ v oblasti, ktorá je teraz známa ako mesto Moguang .. Mogaung sa tým stalo hlavným strediskom obchodu s jadeitom v Barme.. Barmský vyberač neuvalil žiadnu daň na kameň, pokiaľ nebol pripravený opustiť Mogaung, kedy vyberal odvodové clo vo výške 33 %.. Hodnota jadeitu bola pre potreby zdaňovania určovaná oficiálnym colným odhadcom. Ale tento úradník, podľa súkromnej dohody s obchodníkmi a vyberačom, odhadoval všetky kamene iba na tretinu ich reálnej hodnoty.

V skutočnosti sa barmskí králi pokúsili byť viac zainteresovaní. Priťahovala ich perspektíva väčšieho príjmu z obchodu, takže sa barmskí králi snažili ustanoviť monopol v obchode s jadeitom v roku 1866. Jingpho na toto reagoval znížením zásobovania na malé množstvo nízko-kvalitného materiálu a nasledujúci rok boli barmskí králi prinútení k obnoveniu pôvodného systému prostého vyberania daní. Počas tejto periódy bolo vo všeobecnosti ťaženie jadeitu v rukách lokálneho Jingpho. Warry poznamenáva, že:

Kachins /Jingpho/ si vždy nárokovali exkluzívne právo dolovania v lomoch. Ale z času na čas dovolili aby im pomáhali Shans a na začiatku bolo aj Číňanom dovolené pracovať v určitých kameňolomoch, ktoré už nevyužívali Kachins. Napriek tomu našli Číňania prácu len málokedy a výsledky boli neuspokojivé, takže sa teraz musia už mnoho rokov uspokojiť s kameňmi vydolovanými Kachinsami, ktoré od nich kupujú.

Ako poznamenáva Warry, aj keď čínsky obchodníci nekonali sami, keď nakupovali jadeit od Jingpho: „Skoro vždy je na dohodnutie ceny zamestnaný expert alebo sprostredkovateľ. Títo sprostredkovatelia, ktorí sú bez výnimky Barmčania alebo Barmskí-shans, boli už od pradávna nevyhnutní pri obchodných transakciách v baniach.“
Moderná história ťažby jadeitu v Barme začína v devätnástom storočí, približne v tom istom čase, ako sa tento minerál stal populárnym v Číne a bol spájaný hlavne s oblasťou známou ako Tawmaw. Avšak jadeit mohol byť ťažený už skôr. Boli nájdené jadeitové korálky, ktoré sú spájané s civilizáciou Pyu z Barmy /približne 200 p. n. l. – 500 n. l./ severne ako mestský štát Pyuov – Hanlin, ktorý je blízko súčasného mesta Shwebo. Je všeobecne predpokladané, že sú z nefritu alebo z príbuzného kameňa, je ale potrebný ďalší prieskum. Dolovanie bolo väčšinou uskutočňované lokálnym Jingpho /ako aj niekoľkými Shan/ a obchod Číňanmi. Warry vo svojej štúdii 1888 /zaznamenaná v Hertz 1912/ uvádza, že:

Pomerne málo Číňanov išlo naozaj do baní; sami Kachnisovia vyniesli väčšinu kameňov na piesčitý breh na druhej strane Mogaungu, kde sa cez sezónu konal bazár..