Nikolaj Vasilievič Gogoľ – Mŕtve duše

Nikolaj Vasilievič Gogoľ – Mŕtve duše

Kompozícia:

Román rozdelený na dva diely. Druhy diel je nedokončený, autor ho spálil.

Postavy:

Pavel Ivanovič Čičikov - Povolaním je zemský radca, spolu so svojim kočišom Selifanom a sluhom Petruškom, cestuje po ruskom vidieku a prehovára statkárov, aby mu predali „mŕtve duše“, teda nevoľníkov, ktorí už zomreli, ale v revíznych záznamoch až do nového spočítania obyvateľov figurujú ako živí a vlastník musí za nich platiť dane. Podľa opisu autora je Čičikov ani pekný ani škaredý, ani pritučný ani prichudý, nie je ešte starý ale už nie mladý.

Selifan - Čičikov kočiš. Sprevádzal hlavnú postavu v celom príbehu. Autor ho opisuje: „ Taký drobec v kožúšku.“

Petruška - Čičikov sluha. Asi tridsaťročný sluha, vo voľnom obnosenom žakete, po pánovi. Sluha vyzeral nevľúdne, mal nápadné hrubé pery a čľapatý nos. Rad čítal knihy, spával oblečený a okolo neho bolo cítiť nepríjemný pach.

Manilov - veľmi priateľský človek, pohostinný a verný

Sobakevič - statkár s veľkou túžbou mať čo najviac peňazí

Pľuškin - neobyčajne skúpy, šetrný, staral sa iba o nadobúdanie majetku, čo sa mu nedarilo, jeho poddaní zomierali od hladu

Nozdriov - dvojtvárny človek, ktorý sa bavil len s tým koho potreboval, bol klamár a veľmi zveličoval, často bol pod vplyvom alkoholu

Korobočková - vypočítavá stará vdova s nie veľkým majetkom

Tentetnikovov - čestný statkár, poddaní, ktorí ho vykoristili ho postupne odradili od starania sa o statok

Generál Betriščev - hrdý vlastenec so zaopatreným statkom, je otec dievčaťa do ktorého sa zaľúbil Tentetnikovov

Platonov - štíhly, mladý, pekný a bohatý, no znudený životom potreboval zmenu

Lenicyn - čestný nerobil nič čo by uškodilo Rusku

Murazov - dobrý, milý a spravodlivý milionár s vysokým postavením

Obsah:

Prvý diel

Hlavný hrdina Čičikov prichádza do istého gubernského mesta a ubytuje sa v hostinci. Všetci majú o ňom dobrú mienku. Chodí po večierkoch k mestským pánom. Na večierkoch, ktoré navštevoval sa snažil o každom dozvedieť čo najviac a v prvom rade o tom, koľko má ktorý nevoľníckych duši. Navštívil gubernátora, námestníka gubernátora, predsedu guberniálneho súdu, policajného náčelníka a iných. Vďaka výbornej rečníckej schopnosti a znalosti v komplimentoch si ho každý obľúbil a pozval na návštevu. Na večierkoch sa tak tiež zoznámil so statkármi Manilovom a Sobakevičom, ktorí si ho tiež pozývajú na návštevu.

Ako prvého zo statkárov mimo mesta sa Čičikov rozhodol navštíviť Manilova. Po ceste k nemu zablúdil, ale stretol dvoch sedliakov, ktorí mu opísali cestu. Čičikov dorazil so svojim kočišom a bričkou na vidiek k Manilovovi, ktorý ho zoznamuje so ženou a deťmi. Pani Manilova bola pekná a vkusne oblečená. Mali dvoch synov, s ktorými sa Čičikov zoznámil pri obede. Starší mal meno Temistoklus a mal osem rokov a mladší Alkides mal šesť. Po uvítaní a pohostení Čičikov začal rozhovor s Manilovom v jeho pracovni o jeho majetku, nevoľníkoch a o tom, koľko mu ich zomrelo od posledného spočítania ľudu. Majitelia nevoľníkov, ktorí už zomreli, ale v revíznych záznamoch sú zapísaní ako živí, musia za nich platiť dane. Čičikov ponúkol Manilovovi, že si ich kúpi od neho a svoje rozhodnutie zdôvodnil ako pomoc priateľovi. Manilov bol spočiatku zaskočený, no potom mŕtvych nevoľníkov nepredal ale prepustil úplne zadarmo lebo sa snažil Čičikovi úplne vyhovieť. Čičikov spolu s Manilovom uzavreli kúpnopredajnú zmluvu. Potom sa Čičikov rozhodol, že napriek príjemnému pohosteniu a prosbe o ostanie odchádza.

Ďalej jeho cesta smerovala k Sobakevičovi. V tu noc veľmi pršalo, všade bolo blato a keďže Selifan bol aj opitý, podarilo sa mu prevrátiť bričku. Čičikov naňho najskôr poriadne nakričal no vzápätí počul brechot psov a nejaké svetlo v diaľke, za ktorým nasledovali. Keď tam došli, otvorila im starena, ktorá najprv zavolala domácu pani. Domáca pani si Čičikova po vypočutí prichýlila na noc. Domáca pani bola vdova, nedávno jej umrel manžel a tak o všetkom rozhodovala sama. Na druhy deň ráno Čičikov jej povedal, že by si rád od nej odkúpil mŕtvych nevoľníkov, aby nemusela platiť dane. Domáca pani Korobočková sa zo začiatku vyhovárala, že nevie ako to s takýmto obchodom chodí, akú sumu má pýtať. Pričom stále mu ponúkala tovar, s ktorým obchodovala. Nebola si vôbec istá. Čičikov jej vysvetlil, že na čo jej budú mŕtvi, ešte k tomu musí za nich platiť dane, tak ju od toho oslobodí a ešte jej aj zaplatí. Po ťažkom prehováraní nakoniec s ním súhlasila a uzatvorili zmluvu.

V ten istý deň pokračoval ďalej v ceste. Pri najbližšej krčme kázal Selifanovi zastaviť. Hlavne aby si kone oddýchli a aby si on mohol zajesť a posilniť sa. Tu stretol svojho kamaráta statkára Nozdriova s ktorým sa zoznámil pri obede u miestneho prokurátora. Ten ho taktiež pozve k sebe. Čičikov po kratkom prehováraní ide k Nozdriovovi. Aj jeho po večeri sa spýtal na mŕtvych nevoľníkov. Ten by mu ich aj predal, avšak mu musel povedať, na čo mu budú. Neskôr ustúpil, ale musel si s ním zahrať karty. Čičikov odmietol. Tak potom chcel hrať dámu, s tým už náš hrdina súhlasil, no zistil, že Nozdriov podvádza, a tak odmietol hrať ďalej. Chcel odísť, no Nozdriov mu v tom bránil a zavolal si na pomoc dvoch silných sluhov, ktorí mu mali pomôcť zbiť Čičikova. Tu už bol Čičikov zmierený, že je po jeho živote. No v poslednej chvíli prišiel do domu Nozdriova policajný kapitán ohľadom toho, že je v súdnom Nozdriov vyšetrovaní. To odpútalo Nozdriovu pozornosť, a tak to Čičikov využil. Prikázal Selifanovi, aby uháňal ako len môže. Napokon, po tejto zlej skúsenosti, sa Čičikov konečne dostal ku statkárovi Sobakevičovi. Avšak počas cesty narazili do oproti idúcej bričky, v ktorej sedela mladá neznáma dáma. Pri pohľade na ňu si Čičikov uvedomil, aká je krásna. No hneď aj prestal myslieť, lebo bola príliš mladá a on síce nie je nijaký starec no ani mládenec. Pokračoval ďalej v ceste. Konečne sa už dostal ku Sobakevičovi. Ten sa taktiež potešil jeho návšteve. Sobakevič mu ponúkol chutný obed, bol taký honosný, že po jedení už nemohol ani dýchať. Po obede si šli oddýchnuť a samozrejme, porozprávať o obchode. Čičikov mu opatrne naznačil, že by chcel kúpiť mŕtve duše. Reakcia Sobakeviča ho príjemne prekvapila, pretože reagoval veľmi dobre. Horšie však bolo, keď navrhol sumu. Pýtal za ne veľmi veľa peňazí a na začiatku pýtal 100 rubľov za každého nevoľníka. Čičikov nesúhlasil, ale neskôr sa mu podarilo znížiť túto sumu. Opäť spokojný Pavel Ivanovič Čičikov odchádza a pokračuje vo svojej ceste ďalej.

Počas návštevy u Sobakeviča sa dozvedá o ďalšom sedliakovi, ktorý má veľa mŕtvych nevoľníkov, Pľuškinovi. Rozhodol sa, že i u neho sa zastaví. Predsa potrebuje veľa mŕtvych duší. Tento sedliak bol veľmi chudobný a aj šetrný. U každého statkára sa Čičikov najedol, oddýchol si, no u Pľuškina sa to nestalo. Tu Čičikov si pomyslel ako dobre, že sa poriadne najedol u Sobakeviča. No čo sa týka obchodu s nevoľníkmi, dopadol výborne. Pľuškinovi v poslednej dobe zomrelo veľa nevoľníkov a keď sa dozvedel, že nebude musieť za nich platiť, veľmi rád ich predal. Po ďalšom úspešnom obchode sa Čičikov už pobral do hostinca. Čičikov tiež každého zo statkárov u ktorých kupoval mŕtve duše, uisťoval, že na tom nie je nič nezákonné a vlastne, že sú ako živí.

Čičikov prichádza do hostinca šťastný. Hneď na druhý deň začal písať zoznam kúpených nevoľníkov, aby mohol ísť uzatvoriť oficiálne kúpnopredajné zmluvy. Každý ho obdivuje. Vážia si ho aký je bohatý, koľko má nevoľníkov. Pri spísaní týchto zmlúv sa Čičikov priznal, že by už aj chcel opustiť mesto. No ľudia si ho tak obľúbili, že mu to nechceli dovoliť. Vraj s nimi mu bude dobre. Hoci Čičikov nebol krásavec, no ženy po ňom túžili. Dokonca pred plesom, ktorý sa mal konať u gubernátora, mu prišiel list. Písalo sa v ňom, že jestvuje čosi ako tajná túžba dvoch blízkych duší a že sa stretnú na plese. V deň konania plesu bol Čičikov nedočkavý. Keď prišiel na ples, vzbudil neobyčajný rozruch. Všetci, čo tam boli, ho išli vítať. Obzeral sa okolo seba a keď videl dámy, snažil sa lúštiť záhadu, ktorá mu mohla napísať.

Zrazu sa k nemu prihovorila gubernátorka. Keď sa otočil k nej, neuvidel iba ju, ale aj dievčinu pri nej. Bola to jej šestnásťročná dcéra, ktorú stretol pri zrážke bričiek na svojej ceste. Gubernátorka sa otočila a spolu so svojou dcérou odišla. No oči mu stále behali za ňou. Snažil sa ju nájsť. Neskôr sa s ňou Čičikov dal do rozhovoru a kým ju nudil svojimi príbehmi, čakalo ho nepríjemné prekvapenie. V zadnej miestnosti sa objavil opitý Nozdriov, ktorý sa začal zmieňovať o obchodoch s mŕtvymi dušami. Nikto ho však nebral vážne. Do mesta prichádza aj Korobočkovová, ktorá si myslí, že s mŕtvymi dušami sa bežne obchoduje a zaujíma sa o cenu. Ľudia sa dozvedeli o Čičikovom obchode, ktorý nemohli pochopiť. Dovtedy si všetci mysleli, že nakúpil živých sedliakov. Korobočkovová si tak tiež vymyslí celý príbeh o tom, že Čičikov je zločinec, ktorý chce uniesť gubernátorovu dcéru. Tieto nezmysly sa veľkou rýchlosťou nesú mestom. Keď sa Čičikov dozvedá, aké klebety sa o ňom šíria, rozhodne sa z mesta odísť čo najskôr.

Druhý diel

V jednej Ruskej dedine žil statkár Andrej Ivanovič Tentetnikovov , ktorý sa snažil pomôcť svojím poddaným, preto im znížil poplatky. Oni jeho dobrotu zneužili tým, že ho klamali. Tentetnikovova to odradilo, zanedbal gazdovstvo plné zlodejov, v ktorom bolo nemálo opilstva. Navštevoval suseda generála Betriščeva, ktorý mal dcéru, do ktorej sa Tentetnikovov zaľúbil, no po malej nezhode s generálom kontakty prerušil.

Jedného dňa do gazdovstva Tentetnikovova prišiel koč s Čičikovom, ten sa mu ospravedlnil a poprosil ho či by u neho nemohol na nejaký čas ostať, lebo sa mu zlomilo koleso na koči. Tentetnikovov súhlasil. Po čase si začali s Čičikovom rozumieť.

Čičikov sa rozhodol, že navštívi generála a zmieri s ním Tentetnikova. Skoro ráno sa vydal na cestu. Keď sa blížil ku statku ohromila ho jeho majestátnosť a neskôr i generál. Veľmi rýchlo sa spriatelili, Betriščev dokonca Čičikovi predal 300 mŕtvych duší. Pavel Ivanovič ospravedlnil Tentetnikova pred generálom, keď Čičikov odchádzal Betriščev mu odporučil navštíviť plukovníka Koškareva. Selifan si poplietol cestu a zašli až ku gazdovstvu Petra Petroviča Petucha, u ktorého sa zoznámil s Platonovom a Čičikov mu navrhol, aby cestoval s ním.

Platonov bol nadšený a súhlasil. Počas pobytu u Petucha zašiel Čičikov k plukovníkovi Koškarevovi, aby potvrdil prevedenie duší od Betriščeva k Čičikovi. Neskôr šli spolu s Platonovom navštíviť jeho švagra Kostanžogla, ktorý nahovoril Čičikova , aby kúpil od jeho suseda Chlobujeva jeho dedinu. Čičikov súhlasí a na druhý deň sa tam všetci vyberú s tým, že Čičikov ten statok kúpi. A aj kúpil, no jeho noví priatelia mu museli požičať peniaze. Neskôr Čičikov navštívil aj ďalšieho statkára. Volal sa Lenicyn. Čičikov mu taktne naznačil jeho obchody s mŕtvymi dušami. Spočiatku Lenicyn nechcel na to pristúpiť, no ten mu nemohol nič odmietnuť a tak uzavreli celú vec a rozhodli sa, že ju zachovajú v najprísnejšej tajnosti.

Po návrate do mesta Čičikova zatkne polícia a uväznia ho. Nešťastný Pavel Ivanovič na polícii stretol čestného a cteného Murazova, ktorého prosil o pomoc. Murazov, mu prináša slobodu pod podmienkou, že opustí mesto, musí vrátiť časť svojho majetku a sľúbiť, že začne život odznova a čestne.