Miluje Olinu Ferkodičovú, ktorá však s kapitánom Labudom čaká dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorých pochádzal aj Labuda. Ranený Janko Krap (veliteľ partizánov) sa v nemocnici zamiluje do lekárky Emy. Jeho matka i sestry odchádzajú do Ulrichovej horárne. Partizáni zabijú nemeckú hliadku, preto Nemci zatknú všetkých obyvateľov Ulrichovej horárne a uväznia ich vo väzení v Priehybách. Olina Ferkodičová sa za pomoci svojho bratanca Valéra Ferkodiča (nemeckého gardistu) dostane z väzenia a vracia sa domov. Hanku Krapovú, ktorá bola tiež vo väzení, Nemci znásilnia a zabijú. „Vendelín Brada zhodil balík na zem, Hanka Krapová bola ešte živá a trochu zavzdychala, tenkonosý pristúpil k balíku nahmatal v ňom Hankine vlasy, chytil ju za vrkoč a trochu jej povytiahol hlavu a potom jej strelil do tyla.“ Kapitán Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybách stráca veľa vojakov. Nemci obkľúčia tábor partizánov a oddiel kapitána Labudu. „Nevedel, čo v tejto chvíli treba urobiť, práve tak, ako to nevedeli stovky iných veliteľov a tisícky povstalcov. Ale bol rozhodnutý nestratiť hlavu, nevzdať sa, a keď nebude možnosť víťazstva, hľadať aspoň možnosť pomsty.“ Janko Krap, lekárka Ema, čatár Koza, kapitán Labuda a Marek Uhrín utekajú a dostanú sa ku Sovietskym oddielom. Tým sa zachránia. Janko Krap požiada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnúbi s Olinou. Kapitán Labuda sa lieči v Moskve, pretože pri úteku si poškodí miechu. „Zavial studenejší vietor a priniesol mnoho vôní, vôňu orgovánu, vôňu mladej trávy a vôňu kvitnúcich sliviek. V mieste pod nimi dôverne a prítulne blikalo niekoľko svetiel. Boli mladí a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetlá, mesto, moc, vône, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvôli nim, mali dosť síl, aby objali celý vesmír a aby objali svoju budúcnosť, o ktorej nepochybovali.“.