Vladimír Mináč Živí a mŕtvi

dej sa odohráva počas SNP, v Makove a Priehybách
hlavné postavy:
1.) ľudia, ktorí nechcú mať nič spoločné s fašizmom, chránia si vnútornú slobodu a žijú v očakávaní zmien, svojimi činmi otvorene vystupujú proti fašizmu, organizujú SNP:
- kapitán Labuda (silný, energický, vitálny, robí mu potešenie ukazovať svoju silu)
- Janko Krap (veliteľ partizánov, vždy vie čo chce, energický, odvážny, veľmi náročný voči sebe aj iným)
- Marek Uhrín (študent, telesne slabý, obdivuje druhých o všetkom premýšľa a filozofuje, má prezývku „profesor“)
- čatár Koza
- Hanka Krapová
- Olina Ferkodičová
- lekárka Ema
2.) Nemci - fašisti a gardisti
- Lemnitzky (veliteľ gardistov)
- Filip Hracho (nadzbrojník)
- Vincent Ulrich(gardista)
- Ignác August Kolenatý
3.) ľudia, stojaci na správnej strane z vypočítavosti, váhajúci ľudia, ktorí sa ešte len rozhodujú, ku ktorej strane sa pridajú
obsah:
Trilógia vznikla v 2. polovici 50-tych rokov, ale nebol to „útek do histórie“, hlavným cieľom bolo pomôcť vyznať sa v súčasnosti. Sám autor povedal: „Pomôcť svojej generácii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa - prečo sme takí, akí sme. Neosvetľovať tie časy faktograficky - to sa už stalo, ale morálne a psychologicky - prečo a ako sa menil pocit života. Pochopiť poriadok v mravných hodnotách, rozpliesť uzlové body našej spoločnosti.“
Román nemá ústrednú postavu. Je to príbeh autorovej generácie i autora samého. Hoci je román o vojne, boje ani dej nie sú najpodstatnejším aspektom, zameriava sa skôr na to, ako sa jednotlivé typy prejavujú v rozličných situáciách., snaží sa zobraziť zločinný charakter doby a postáv, analyzuje ich morálne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalostí. Je to autentická výpoveď o SNP, román nie je zidealizovaný, ale pravdivo zachytáva skutočnosť. SNP sa stáva oporným bodom, je nádejou pre jeho účastníkov.
Neďaleko Makova sa snažia preraziť Nemci oddiely kapitána Labudu a partizánsky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrín pracuje ako telefonista a odovzdáva rozkazy oddielom. Vstúpil medzi vojakov čatára Kozu, ktorým velil kapitán Labuda. „Aj Marek bol hrdý, bol dojatý, lebo po prvý raz pocítil zodpovednosť za mnohých, za všetkých, za celý svoju vlasť, nebolo to nijaké abstraktné vedomie, bol to veľmi skutočný, skoro telesný pocit blízkosti k všetkým ohrozovaným, a po prvý raz v živote nebol zoči-voči veľkému pocitu zahanbujúco bezbranný: mal pušku a šiel do boja.“ Marek bol v bitke s Nemcami zranený a lieči sa v nemocnici, neskôr sa vracia späť k oddielu.

Miluje Olinu Ferkodičovú, ktorá však s kapitánom Labudom čaká dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorých pochádzal aj Labuda. Ranený Janko Krap (veliteľ partizánov) sa v nemocnici zamiluje do lekárky Emy. Jeho matka i sestry odchádzajú do Ulrichovej horárne. Partizáni zabijú nemeckú hliadku, preto Nemci zatknú všetkých obyvateľov Ulrichovej horárne a uväznia ich vo väzení v Priehybách. Olina Ferkodičová sa za pomoci svojho bratanca Valéra Ferkodiča (nemeckého gardistu) dostane z väzenia a vracia sa domov. Hanku Krapovú, ktorá bola tiež vo väzení, Nemci znásilnia a zabijú. „Vendelín Brada zhodil balík na zem, Hanka Krapová bola ešte živá a trochu zavzdychala, tenkonosý pristúpil k balíku nahmatal v ňom Hankine vlasy, chytil ju za vrkoč a trochu jej povytiahol hlavu a potom jej strelil do tyla.“ Kapitán Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybách stráca veľa vojakov. Nemci obkľúčia tábor partizánov a oddiel kapitána Labudu. „Nevedel, čo v tejto chvíli treba urobiť, práve tak, ako to nevedeli stovky iných veliteľov a tisícky povstalcov. Ale bol rozhodnutý nestratiť hlavu, nevzdať sa, a keď nebude možnosť víťazstva, hľadať aspoň možnosť pomsty.“ Janko Krap, lekárka Ema, čatár Koza, kapitán Labuda a Marek Uhrín utekajú a dostanú sa ku Sovietskym oddielom. Tým sa zachránia. Janko Krap požiada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnúbi s Olinou. Kapitán Labuda sa lieči v Moskve, pretože pri úteku si poškodí miechu. „Zavial studenejší vietor a priniesol mnoho vôní, vôňu orgovánu, vôňu mladej trávy a vôňu kvitnúcich sliviek. V mieste pod nimi dôverne a prítulne blikalo niekoľko svetiel. Boli mladí a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetlá, mesto, moc, vône, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvôli nim, mali dosť síl, aby objali celý vesmír a aby objali svoju budúcnosť, o ktorej nepochybovali.“.