dej sa odohráva počas SNP, v Makove a Priehybách
hlavné postavy:
1.) ľudia, ktorí nechcú mať nič spoločné s fašizmom, chránia si vnútornú slobodu a žijú v očakávaní zmien, svojimi činmi otvorene vystupujú proti fašizmu, organizujú SNP:
- kapitán Labuda (silný, energický, vitálny, robí mu potešenie ukazovať svoju silu)
- Janko Krap (veliteľ partizánov, vždy vie čo chce, energický, odvážny, veľmi náročný voči sebe aj iným)
- Marek Uhrín (študent, telesne slabý, obdivuje druhých o všetkom premýšľa a filozofuje, má prezývku „profesor“)
- čatár Koza
- Hanka Krapová
- Olina Ferkodičová
- lekárka Ema
2.) Nemci - fašisti a gardisti
- Lemnitzky (veliteľ gardistov)
- Filip Hracho (nadzbrojník)
- Vincent Ulrich(gardista)
- Ignác August Kolenatý
3.) ľudia, stojaci na správnej strane z vypočítavosti, váhajúci ľudia, ktorí sa ešte len rozhodujú, ku ktorej strane sa pridajú
obsah:
Trilógia vznikla v 2. polovici 50-tych rokov, ale nebol to „útek do histórie“, hlavným cieľom bolo pomôcť vyznať sa v súčasnosti. Sám autor povedal: „Pomôcť svojej generácii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa - prečo sme takí, akí sme. Neosvetľovať tie časy faktograficky - to sa už stalo, ale morálne a psychologicky - prečo a ako sa menil pocit života. Pochopiť poriadok v mravných hodnotách, rozpliesť uzlové body našej spoločnosti.“
Román nemá ústrednú postavu. Je to príbeh autorovej generácie i autora samého. Hoci je román o vojne, boje ani dej nie sú najpodstatnejším aspektom, zameriava sa skôr na to, ako sa jednotlivé typy prejavujú v rozličných situáciách., snaží sa zobraziť zločinný charakter doby a postáv, analyzuje ich morálne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalostí. Je to autentická výpoveď o SNP, román nie je zidealizovaný, ale pravdivo zachytáva skutočnosť. SNP sa stáva oporným bodom, je nádejou pre jeho účastníkov.
Neďaleko Makova sa snažia preraziť Nemci oddiely kapitána Labudu a partizánsky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrín pracuje ako telefonista a odovzdáva rozkazy oddielom. Vstúpil medzi vojakov čatára Kozu, ktorým velil kapitán Labuda. „Aj Marek bol hrdý, bol dojatý, lebo po prvý raz pocítil zodpovednosť za mnohých, za všetkých, za celý svoju vlasť, nebolo to nijaké abstraktné vedomie, bol to veľmi skutočný, skoro telesný pocit blízkosti k všetkým ohrozovaným, a po prvý raz v živote nebol zoči-voči veľkému pocitu zahanbujúco bezbranný: mal pušku a šiel do boja.“ Marek bol v bitke s Nemcami zranený a lieči sa v nemocnici, neskôr sa vracia späť k oddielu.