Johann Wolfgang Goethe Utrpenie mladého Werthera

Upozornenie: Interpretácia je spracovaná pre potreby Gym. J. F. Rimavského v Levoči.





Johann Wolfgang Goethe

Utrpenie mladého Werthera



Literárny žáner: Toto dielo je román, ktorý písaný formou listov.


Téma: Dielo opisuje príbeh mladého vzdelaného človeka, ktorý sa zaľúbi do krásneho dievčaťa. Táto dievčina je nevestou a neskôr aj manželkou jeho (ne)priateľa. Nedokáže sa s tým vyrovnať a jeho práca stroskotáva na feudálnej spoločnosti. Hrdina končí osamelo a zo svojho trápenia sa vykúpi samovraždou.


Idea: Autor chce poukázať na to, ako sa to môže skončiť s ľuďmi, ktorí si veľa namýšľajú (nejedna sa len o lásku k opačnému pohlaviu) a riadi sa podľa hesla: „ Čím vyššie vylezieš, tým hlbšie padneš.“


Prostredie: Dej sa odohráva v malom vidieckom mestečku a v okolitej prírode.



Čas: Príbeh sa začína listom 4. mája 1771 a končí v nasledujúcom roku v noci okolo jedenástej hodiny krátko pred Štedrým večerom keď pochovávajú hlavného hrdinu.



Postavy: Werther- je vzdelaný, rád opisoval prírodu, písal básne, kreslil, mal rád ľudí najmä malé deti a bol veľmi zaľúbený do ženy, ktorá mu nemohla jeho lásku opätovať

Lotte- je to pekná mladá žena, ktorá je veľmi milá, ochotná a starostlivá. Po smrti svojej matky vychováva svojich 8 mladších súrodencov a bola oddaná svojmu manželovi. Albert- je to poriadny, milý človek, ktorý je citovo založený a málokedy býva zlej vôle



Kompozícia:

Architektonika textu: Tento román je zložený z dvoch kníh a jednej časti vydavateľa čitateľovi. Makrokompozícia:1) rozprávanie: A ty, dobrá duša, ktorá pociťuješ takú istú ťa-

žobu ako on, čerpaj útechu z jeho utrpenia a nech

ti je priateľom táto knižočka, ak ti osud nedal

alebo ak si vlastnou vinou nevieš nájsť nikoho,

kto by ti bol bližší. (str. 11.)

2) opis: V predsieni sa motalo šesť detí vo veku od

dvoch do jedenásť rokov okolo pekne urasteného

dievčaťa strednej výšky, ktoré malo oblečené jed-

noduché biele šaty s bledočervenými stuhami na

rukávoch a driečku. (str.

28.- 29.)

3) charakteristika: Poriadny, milý človek.

A je aj natoľko slušný, že Lottu v mojej prítomnosti

ešte ani raz nepobozkal. (str. 53.)

4) úvaha: Ó, Wilhem, keby som s tou

povíchricou bol mohol trhať mrákavy, zachytávať

vlny! Ach, a či sa azda uväznenému raz nedostane

tej rozkoše? (str. 120.)



Expozícia: Werther posiela listy v ktorých vyjadruje svoje city k Lotte. Ona mu ale jeho lásku nemôže opätovať,

pretože je vydatá za Alberta. Všetko sa to odohráva v malej dedinke v Nemecku.



Obsahová stránka diela: Werther odišiel z domova od svojej rodiny, príbuzných a priateľov, pred nežiadúcu láskou slečny Leonory. Usadil sa v jednom malom mestečku, ktoré obklopuje nádherná príroda. Pomáha jednoduchým ľuďom, spríjemňuje čas deťom a venuje sa svojim knihám, opisovaniu prírody Keď z tej milej dolinky vôkol mňa vystupuje para a slnce napoludnie spočíva na povrchu nepreniknuteľnej temnoty môjho lesa a len ojedinelé lúče vkrádajú sa do vnútra svätyne, tu líham vo vysokej tráve pri prudko padajúcom potoku a bližšie pri zemi s údivom hľadím na množstvo rozmanitých trávičiek (str. 15.) a kresleniu. Cítil sa veľmi šťastný a srdce sa mu zapĺňalo radosťou pri pohľade na toľkú nádheru. Zoznámil sa tu s mnohými ľuďmi. Ale hneval sa na niektorých z vyšších kruhov, ktorí si o sebe mysleli, že sú čosi viac Dobre viem, že všetci nie sme si a ani nemôžeme si byť roveň, ale domnievam sa, že ten, čo pokladá za potrebné odťahovať sa tzv. zberby, aby si zachoval vážnosť, rovnako si zaslúži hanu ako zbabelec, ktorý sa skrýva pred nepriateľom, lebo sa bojí, že podľahne. Ľudia si ho veľmi obľúbili. Werther je pozvaný na zábavu, kam má odviesť dievčence na koči. Zoznámi sa s krásnou Lotte, jej pôvaby ho tak očarili, že sa do nej hneď zaľúbil, ale zisťuje, že Lotte už bola zasnúbená s Albertom s ktorým sa Werther spriatelí, určila jej ho na smrteľnej posteli matka. Lotte ma osem súrodencov, ktorým sa snaží nahradiť matku. Deti ju majú veľmi radi. Každý deň navštevuje svoju lásku. Obľúbia si ho aj deti, pre ktoré vymýšľa rozprávky. Hlboko ho raní to, že sa s ňou nemôže často stretávať

a odchádza pracovať do mesta na veľvyslanectvo. Zoznámi sa s grófom. Obaja sa stanú dobrými priateľmi, čo sa však nepáči vyslancovi. Dôvera grófa von C .. je to jediné, čo ma odškodňuje. Nedávno mi celkom otvorene povedal, aký je nespokojný s pomalosťou a nerozhodnosťou môjho vyslanca.

(str.76) Wertherovi sa nepáči meštiansky život a mešťania, ktorý ho vyhostia z bálu, pretože je z tej „nižšej vrstvy“. Nakoniec to už nevydrží

a požiada o prepustenie. Po čase sa znovu vrátil. Lotte už bola vydatá za Alberta. Werther sa stal ich rodinným priateľom. Lenže bol u nich skoro stále, aj Lotte stále ľúbil, preto Albert povedal Lotte, že nech k nim nechodí tak často. ,,Želal by som si to aj kvôli nám,“ povedal, ,,a prosím ťa,“ pokračoval, ,,usiluj sa usmerniť dajako jeho správanie k tebe, obmedziť jeho časté návštevy. Ľudia si to všímajú a viem, že sa o tom tu a tam hovorilo.“ (str.118.) Keď mu to Lotte povie Werther už nepochybuje o svojom rozhodnutí vziať si život. K tomuto rozhodnutiu ho priviedol aj fakt, že nemohol zachrániť život svojho priateľa- paholka ktorý si chcel získať srdce svojej pani. Keď jej vyznával svoje city prichytil ich jej brat, ktorý nemal paholka veľmi v obľube. Všetky okolnosti zvažuje s chladnou hlavou a dôjde k záveru, že nemá prečo žiť. Hovorí o tom ako sa po smrti

stretne s Lottenou matkou a, že jej vyrozpráva o jeho vzťahu k nej. Myslí na to, aké to bude krásne keď sa po

smrti stretne s Lotte a budú žiť spolu. Nakoniec si pod zámienkou, že odchádza na cesty, požičia od Alberta

pištoľ, Požičali by ste mi láskavo svoje pištole na cestu, na ktorú sa chystám? Majte sa dobre!. Keď po nich príde Wertherov sluha, Lotte sa obáva čo sa môže stať a celá roztrasená mu ich podáva. Werther jej napíše krátko pred smrťou list v ktorom jej ďakuje, že mu splnila prianie- zbraň prešla jej rukami Prešli tvojimi rukami, zotrela si z nich prach, bozkávam ich tisíc ráz, veď si sa ich dotkla ty! Potom zoberie do rúk zbraň a so slovami

Sú nabité .. Odbíja dvanásta! Staň sa teda .. ! Lotte! Zbohom, Lotte, zbohom! si strelil do hlavy nad pravým okom , mozog vystrekol. Ešte dvanásť hodín sa zvíjal v kŕčoch a chrčal. Na pravé poludnie navždy odišiel a o jedenástej hodine ho pochovali na jeho prianie na prekrásnom mieste medzi dvoma lipami.



Jazykové prostriedky:

Epiteton- ľahká myseľ (str. 74.)

- nijaké zlepšenie (str. 196)

- taký smiešny (str. 81.)

Slang- rákoš (str. 80)

- drobizg (str. 27.)

Zdrobnenina- -panáčiky a koníčky (str. 80)

- zobká (str. 98), domček (str. 28.)

Prirovnanie- Fingal prichádza ako vlhký stĺp hmly. (str. 130.)

Prípustka- brezovým prútom – nik nie je ochotný uveriť … (str.

20.)

- veselých detí – jej ôsmich súrodencov (str. 27.)

Metafora- … keby mi náhoda nebola odhalila poklad… (str. 28.)

Refrén- Jedine ona je nesmierne bohatá a jedine ona vytvára veľkého umelca. (str. 22.)



Vlastný názor: Autor presne vystihol podstatu človeka, ktorý všetko zveličuje a veľa si od niečoho sľubuje. A keď mu to nejde podľa plánu vo všetkom postupne zlyháva až tak, že sa to v niektorých prípadoch končí smrťou. Veľmi sa mi páči ako jeden človek dokáže ľúbiť toho druhého, aj keď vie, že tá láska, ktorú mu on preukazuje, mu nebude nikdy opätovaná. Ľúbi tú druhú osobu aj v poslednej minúte svojho života a s láskou a nádejou odrieka so smrťou na jazyku posledné ,, zbohom“. Práve odtiaľto by sme si mali brať príklad od hlavného hrdinu tohto románu, ktorý sa skončil veľmi tragicky. Aj v dnešnej dobe existujú ľudia, ktorý majú takéto problémy a aj budú existovať, pretože láska bola, je a bude. Aj keď by som bol veľmi rád, ak by sa postupne z tohto sveta takéto prípady vytrácali a potom by niekto mohol napísať skutočný román o opätovanej láske medzi dvoma ľuďmi.