Jean-Baptiste Poquelin Molière Lakomec

Jean-Baptiste Poquelin Molière
Lakomec

- 1668
- Literárne obdobie: klasicizmus
- Literárny druh: dráma
- Literárny žáner: komédia
- Kompozícia: 5 dejstiev, pozostávajú zo scén
- Postavy:
Harpagon – Cléantov a Elizin otec, zamilovaný do Marianny
Cléante – Harpagonov syn, Mariannin milý
Eliza – Harpagonova dcéra, Valérová milá
Valére – Anzelmov syn, Elizin milý, správca
Marianna – Cléantova milá a Harpagonova vyvolená
Anzelm – Valérov a Mariannin otec
Frozina – intrigánka
Majster Šimon – sprostredkovateľ
Majster Jakub – Harpagonov kuchár a kočiš
La Fléche – Cléantov sluha
Pani Claudová – Harpagonova slúžka
Brindavoine – Harpagonovi lokaji
La Merluche, komisár a jeho pisár
- Dej sa odohráva v Paríži
1. Dejstvo
Eliza sa tajne zasnúbi s Valérom. Cléante sa rozpráva s Elizou a hovorí jej, že sa zaľúbil do Marianny, ktorá je ale chudobná a stará sa o svoju matku. Cléante chce dať Marianne nejaké peniaze, ale nemôže si ich vypýtať od otca, pretože je veľmi lakomý.
Harpagon hovorí o peniazoch, ktoré zakopal v záhrade. Prichádza Cléante a Eliza. Harpagon sa bojí, či ho náhodou nepočuli.
Harpagon
„Ste tu už dávno?”
Eliza
„Práve sme prišli.“
Harpagon
„Počuli ste…“
Cléante
„Čo, otče?“
Harpagon
„Nuž…“
Eliza
„Čo?“
Harpagon
„Čo som chcel povedať.“
Cléante
„Nie.“
Harpagon
„No, ktovie.“
Eliza
„Prepáčte“
Harpagon
„Vidím, že ste zachytili niekoľko slov, keď som sa zhováral so sebou o starosti dnes si zaopatriť peniaze, a povedal som, že je šťastný človek, ktorý ma u seba desaťtisíc toliarov.“
Cléante
„Váhali sme, či vás máme osloviť? Báli sme sa, že vás vyrušíme.“
Harpagon
„Chcel som vám iba povedať, aby ste si z nepochopenia nenamýšľali, že by som povedal, že ja mám u seba tých desaťtisíc toliarov.“
Harpagon obvinil Cléanta a Elizu z klamstva. Cléante a Eliza chcú hovoriť o svadbe. Harpagon im povie, že sa mu páči Marianna a chce sa s ňou oženiť. Cléante odchádza. Harpagon oznámi Elize, že ju večer zasnúbi s Anzelmom, pretože je bohatý a nechce od Harpagona veno. Eliza presviedča otca, že sa za Anzelma nevydá, dokonca by sa radšej zabila. Velére počuje rozhovor, pridáva sa do hádky, kde sa najprv zastáva Elizi, ale neskôr si uvedomí, že nie je dobrý nápad protirečiť Elizinmu otcovi. Harpagon odchádza do záhrady.
Valére
„To aby som ho nepohneval a tak skorej došiel k cieľu. Frontálny útok na takéto city by bol najhorší.

Sú mysle, ktorú možno dobývať iba okľukou, temperamenty, ktoré nestrpia odporu, povahy spurné, ktoré, pravda, iba vydráždili, čo sa večne búria oproti rovnej ceste rozumu a ktoré iba okľukami možno priviesť ta, kde ich chceme mať. Počínajte si, ako by ste so všetkým súhlasili, čo chce, tak lepšie dôjdete k cieľu a…“
Valére poradil Elize, aby sa vyhla skorej svadbe tým, že bude prestierať chorobu.
2.Dejstvo
Cléante chce pôžičku. Rozpráva sa so svojim sluhom, ktorý mu ju vybaví cez majstra Šimona. Sluha nevie, že ten, kto požičiava peniaze, je Harpagon.
Majster Šimon je u Harpagona, keď stretnú Cléanta. Majster Šimon chce pôžičku vybaviť hneď tam.

Majster Šimon
„To je ten pán, ktorý si chcel od vás požičať tých pätnásťtisíc frankov, o ktorých som vám hovoril.“
Harpagon
„Čo, darebák, to sa ty dávaš na takéto zločinné extremity?“
Cléante
„Ako, otče? To sa vy dávate na takéto nečestné obchody?“
Harpagon
„To sa ty chceš zničiť takýmito pôžičkami, hodnými odsúdenia?“
Cléante
„Vy sa zas chcete obohacovať takouto zločineckou úžerou?“
Harpagon
„Ešte sa mi opovážiš prísť po tom pred oči?“
Cléante
„Opovážite sa po tomto postaviť sa pred oči sveta?“
Harpagon sa stretáva s Frozinou, ktorá mu má sprostredkovať sobáš s Mariannou. Chce od neho peniaze, ale Harpagon, radšej, hovorí o pozvaní na večeru pre Mariannu a jej matku a odchádza.
3.Dejstvo
Večer chystá Harpagon stretnutie s Mariannou. Dáva služobníctvu rozkazy, chce, aby všetko bolo dokonalé, ale pritom nechce minúť veľa peňazí, preto šetrí. Majster Jakub má pripraviť hostinu.
Harpagon
„Povedz, prichystáš niečo dobrého?“
Majster Jakub
„Áno, ak dáte dostatok peňazí.“
Harpagon
„Do Paroma, vždy len peniaze! Akoby ste ani nemohli nič iného povedať iba: „peniaze, peniaze a peniaze!“ Ach z vašich úst počujem iba jedno slovo: „peniaze!“ Vždy len o peniazoch hovoríte. Hudiete si vždy len jednu nôtu o peniazoch.“
Keď majster Jakub vymenoval, čo všetko treba na hostinu, Harpagon si uvedomil, že z toho by sa najedlo celé mesto, Valére to tiež videl.
Valére
„Pochopte, majster Jakub, a všetci vám podobní, že stôl, naložený hojne mäsom, je ako popravisko. Lebo, aby sme pozvaným dokázali svoje priateľstvo, hostina musí byť striedma. Veď aj príslovie starých hovorí: jeme, aby sme žili, ale nežijeme, aby sme jedli.“
Harpagonovi sa tento výrok páčil a povedal, že si ho dá vyryť zlatými písmenami nad kozub v jedálni. Valére povie, že on sám pripraví hostinu. Harpagon začína hovoriť o koňoch. Majster Jakub ich má pripraviť.

Harpagon
„Že treba vyčistiť môj koč, zapriahnuť kone, aby odviezli na trh…“
Majster Jakub
„Vaše kone, pane, na moj’ dušu, nemôžu ani chodiť.

Nepoviem, že by sa boli vystreli na stelivo, lebo ani toho nemajú. Ale vy ich tak hrozne pôstite, pane, že to už ani nie sú kone, iba tône, fantómy, podobné koňom.“
Harpagon
„Pravdaže sú choré, keď nič nerobia.
Majster Jakub
„A keď nerobia, nemajú ani žrať? Lepšie by bolo pre ne, chúďatká, viac pracovať a viac žrať. Srdce mi trhá, vidieť ich takto zoslabnuté, lebo tak cítim s nimi, keď trpia, ako by som sám trpel. Odtrhujem od vlastných úst, aby som im mohol niečo dať. Musí byť človek naozaj veľmi tvrdý, aby sa nezľutoval nad týmito nemými tvormi.“
Valére prevzal aj túto prácu za majstra Jakuba. Jakub bol naňho nahnevaný a nazval ho podlizovačom. Harpagonovi povedal, že ho každý v meste volá lakomec, držgroš, skupáň a úžerník. Harpagon ho skoro zbil.
Marianna prišla k Harpagonovi. Kedže mu Frozina povedala, že Marianne sa páčia starí muži s okuliarami na nose, vítal ju ako starec. Keď si už sadli do koča, Cléante robil všetko v otcovom mene. Dokonca Marianne daroval otcov prsteň, ktorý mal Harpagon na ruke. Harpagon si už myslel, že sa jeho syn zbláznil.
4.Dejstvo
Frozina sa rozhodla Harpagona zoznámiť s nejakou bohatou vdovou, aby Mariannu ponechal Cléantovi.
Eliza, Marianna a Frozina odišli na trh. V koči ostal iba Harpagon a Cléante. Harpagon sa pýtal syna, ako sa mu páči jeho nová macocha. Začal na ňu nadávať. Otec mu povedal, že ho chcel s ňou oženiť. Preto mu Cléante povedal o jeho láske k Marianne.
Harpagon
„Teší ma, že som odhalil toto tajomstvo. Práve to som sa chcel dozvedieť. – Nuž tak, syn môj, viete, na čom ste? Musíte sa snažiť, prosím vás, aby ste sa zriekli svojej lásky, prestali chodiť za dievčaťom, ktoré som si pre seba vybral, a čím skôr sa oženiť s tou, ktorú som vám určil.
Cléante prisahal, že sa Marianny nikdy nezriekne. Začali sa hádať, až do hádky vstúpil majster Jakub, ktorý po prekrútení viet hádku ukončil.
Harpagon zistil, že mu zo záhrady niekto ukradol jeho peniaze, ktoré mal zakopané v záhrade. Nevie, kto ich zobral, a tak podozrieva každého, dokonca aj seba.

5.Dejstvo
Harpagon zavolá komisára.
Komisár
„Koho upodozrievate z krádeže?“
Harpagon
„Celý svet a trvám na tom, aby ste zavreli všetkých obyvateľov mesta a predmestia.“
Prvého zavolali Jakuba. Ten nevedel ani o čo sa jedná. Keď to zistil, rozhodol sa pomstiť Valérovi, a tak povedal jeho meno. Preto zavolali Valéra. Ani on nevedel o ukradnutej truhle a po celý čas hovoril o Elize ako poklade. Povedal aj to, že sa s ňou tajne zasnúbil. Harpagon po dlhom dialógu zistil, že Valére rozpráva o Elize.

Berie to, ako ďalšie nešťastie. Prichádza Eliza. Harpagon trvá na tom, aby si zobrala Anzelma.
Harpagon
„To všetko sa ma netýka. Lepšie by bolo bývalo, keby ťa bol nechal utopiť sa, ako urobiť to, čo vykonal.“
Prichádza Anzelm. Keď Valére začne hovoriť o svojej minulosti, Marianna zistí, že je to jej brat. Anzelm zistí, že je otcom Valéra a Marianny. Prichádza Cléante a hovorí otcovi, že vie o jeho peniazoch, ale povie mu o nich, iba ak sa zriekne Marianny. Harpagon sa zriekne Marianny a deti ho už nezaujímajú. Všetci súhlasia so svadbami.