Ty si za mnou chodila.“
Zrazu príde Zuzka s Kaňúrikom, pretože si chce zobrať veci, ktoré jej tam ostali. Ďurko chce, aby tam Zuzka ostala.
„Zuzka, keď si prišla, Betu pošlem, a či už i sama šla, a ty ostaň.“
Ďurko odchádza od Palčíkovcov sám. Zuzka i Beta mu už odišli.

V poslednom dejstve sa už nevyskytujú hádky a konflikty. Žofa sa príde pozrieť na svojho vnuka. Síce jej vyčítajú, že sa oňho doteraz nestarala, ale ona sľubuje, že to napraví. Ďurko sa bojí prísť sa pozrieť na svoje dieťa, ale nakoniec sa odváži. Zuzke sa ospravedlňuje, ale tá s nim nechce znova žiť. Hra končí vetou „Nech potom sám súdi nad tebou.“, takže čitateľ či divák môže rozmýšľať, čo sa stane ďalej.


Charakteristika :
Ďurko – „driečny ľahtikár“, rád chodí za dievčatami, do Zuzky sa nezaľúbi, ale ožení sa s ňou, aby získal majetok. Keď ho opustí, hneď ide za Betou, ale keď ho aj tá opustí, ľutuje, že nechal Zuzku odísť.
Zuzka – spočiatku je tichá a všetko urobí presne tak, ako jej prikážu, ale neskôr sa z nej stáva sebavedomá žena.
„… je súce, dobré dievča; nás, ako rodinu, len si bude vedieť lepšie uctiť, opatriť.“
„To ani vravieť, ani sa zabaviť, len sa tmolí zahúlená, človeku do očú nepozrie, chodí ako zabitá, nikomu ani slova nepovie …“
„… je vždy zarmútená, slova neprehovorí …“
Beta – je charakterizovaná ako „ľahký tovar“ a „parádnica, jazyčnica, nerobotná“.
„Doveď tú Betu, tá ťa bude i na rukách nosiť.“
Palčík – chce mať lacných robotníkov, takže presvedčí rodičov Ďurka a Zuzky o tom, že by sa mali zosobášiť. Sľúbi im majetok, ale v skutočnosti sa im ho nechystá nikdy dať. Nechce požičať Ľavkovi peniaze, takže ho Ľavko kritizuje.
„Lebo si držgroš! Vydriduch! Nepomohol by si ani vlastnému bratovi.“

Jazyk : ľudový s nárečovými prvkami – do očú, meno moje, …
Bibliografia : Tajovský, Jozef, Gregor: Statky-zmätky, Tatran, Bratislava 1985.