Bertolt Brecht
* 10. február 1898, Augsburg – † 14. august 1956, Berlín

Bertolt Brecht sa stal výraznou osobnosťou literatúry 20. storočia ako spisovateľ, básnik, esejista, no najmä ako dramatik a režisér. Bol zakladateľom politicky angažovaného, tzv. epického divadla.
Narodil sa vo februári 1898 v Augsburgu v rodine riaditeľa továrne. Študoval medicínu a prírodné vedy na univerzite v Mníchove. Školu nedokončil, počas 1. svetovej vojny pracoval ako medik v lazarete. Hrôzy vojny naňho hlboko zapôsobili a napísal niekoľko protivojnových básní a songov, najznámejšia je Legenda o mŕtvom vojakovi. Jeho prvá hra o návrate vojaka z vojny Bubnovanie v noci bola ocenená v súťaži a Brecht dostal ponuku pracovať ako dramaturg a režisér v Nemeckom divadle v Berlíne. Vo svojich hrách vyjadroval stanovisko k najrozličnejším problémom doby. Hľadal odpovede na najpálčivejšie otázky: vojna – mier, pravda – lož, ľudskosť – vykorisťovanie. Usiluje sa presvedčiť čitateľa a diváka o sile revolučnej pravdy.

Už koncom 20. rokov formuloval princípy epického divadla. Epické divadlo dáva prednosť príbehu, ktorý je na javisku často prerušovaný výkladom, komentovaním rozprávača alebo jednotlivých postáv. Svoje „epické divadlo“ Bertolt chápal tak, že chcel vzbudiť v divákovi nie len emocionálne, ale najmä racionálne pocity, primäť ho k premýšľaniu. Preto, aby odpútal diváka od prežívania deja, využíval rôzne techniky (songy, film, zmena kulís pred očami diváka a pod.). Mení sa aj herecký výraz – herec už neprežíva postavu, ale ju predstavuje. „Epické“ znamená popretie „dramatického“, tak ako ho vyjadrovalo meštiacke iluzívne divadlo vo svojej záverečnej fáze.

Druhá etapa Brechtovej tvorby sa začína v roku 1933, keď sa Hitler zmocnil vlády v Nemecku a Brechtove hry zakázali uvádzať. Tak ako mnohí ďalší nemeckí spisovatelia, musel emigrovať. Odišiel najskôr do Švajčiarska, odtiaľ do Dánska, Švédska a Fínska. V Moskve začal spolu s L. Feuchtwangerom vydávať literárny emigrantský časopis Slovo (Das Wort). V rokoch 1941 – 1947 žil v USA. Po návrate do Európy Brecht založil v Berlíne marxistické divadlo Berliner Ensamble a stal sa jeho riaditeľom. V roku 1954 dostal medzinárodnú Leninovu cenu „Za upevnenie mieru medzi národmi“. Bertolt Brecht sa tiež zamýšľal nad nebezpečenstvom vojny a zneužitia vedy. Veril v rozum človeka a v to, že človek vynálezy nezneužije ale využije vo svoj prospech. Bol tiež názoru, že vedci sú zodpovední za svoje objavy aj za to, čo sa bude diať.

Tvorba:
Život Galileiho
Žobrácka opera
Dobrý človek zo Sečuanu
Kaukazský kriedový kruh
Pán Puntilla a jeho sluha Matti

Matka Guráž a jej deti
• divadelná hra
• kompozícia – 12 kapitol, pričom každá začína krátkym opisom o čom kapitola bude, dej prerušovaný piesňami a titulkami na odpútanie, uvoľnenie a stratu napätia
• autor opisuje obdobie 30-ročnej vojny (1618-1648)
• téma – autor poukazuje na zničujúce následky vojny a zomieranie nevinných,hlavná postava nemá domov a vo vojne stráca všetky tri deti a pri tom si neuvedomuje,že vojna ju pripravila o všetko
• idea - autor cez osud markytánky Anny Firlingovej (Matka Guráž) vyslovuje odpor k vojne, a ako matky prichádzajú o svoje deti
• postavy:
- Matka Guráž - vlastným menom Anna Fierlingová, markytánka (predajca potravín a nápojov vojsku), žije z vojny a bez nej si život nevie predstaviť, nemá domov, má hrubé spôsoby, je tvrdá, rázna, vynaliezavá, jej deti majú rôznych otcov ale jej to nevadí
- Kattrin – nemá dcéra, bola citlivá, mala rada deti, poslúchala svoju matku, dúfala, že vojna raz skončí
- Eilif – starší syn, najprv putoval s matkou, potom vojak
- Švajčiar – mladší syn, stal sa colmajstrom
- Kuchár, Strážmajster, Verbovník, Poľny kurát, Yvette, Obrist, Pisár