Jana umára svedomie, je vinný za to, čo sa stalo jeho dcére. Ponorený do myšlienok, pozerajúc von oknom ani nevníma, ako Uľka zomrela. Odnesie ju na rukách po daždi až domov. Jeho žena sa s tým nemôže zmieriť, ale on konečne pochopil.
„Odkiaľsi z hĺbky svedomia sa mu vynorili slová, ktoré nedávno povedal jeho verný kamarát Jano Michaľa: „Zem nie je všetko. Človek je prednejší.““

Hlavné postavy:
Jano Kompan
Jano Michaľa
Uľka matka a jej dcéra Uľka.