Victor Hugo Chrám Matky Božej v Paríži

Určené pre študentov GYMNÁZIA J.F.R z Levoče. OD CABIKA
Téma: Život rôznych spoločenských vrstiev v Paríži a vyzdvihovanie nižšej spoločenskej vrstvy.
Idea: Autor poukazuje na nezmyselné obvinenia vtedajšej spoločnosti. Na kladné vlastnosti Esmeraldy a Quasimoda, ktorý mal aj napriek svojmu vzhľadu dobré srdce.
Literárny žáner: historický román
Obsah:
V uliciach Paríža sa zhromažďuje dav ľudí, ktorí nemajú záujem o divadelne predstavenie hry Pierra Gringoira, ale očakávajú voľbu kráľa bláznov. Účastníci tejto súťaže mali za úlohu vložiť hlavu do okienka a ukázať čo najstrašnejšiu grimasu. Kráľom bláznov sa stáva Quasimodo, zvonár z Notre-Dame , ktorý urobí najhroznejšie grimasy. Gringoire so svojím predstavením neuspel, nemá strechu nad hlavou a túla sa ulicami Paríža. „Šťastný prievozník! pomyslel si Grigoire, ty nemyslíš na slávu a neskladáš svadobné básne! Čo ti záleží na svadbách kráľov a na burgundských vojvodkyniach? Poznáš iba tie margarétky – sedmokrásky, ktoré spásajú tvoje kravy na aprílovom trávniku! A mňa, básnika, vypískali, trasiem sa od zimy a dlhujem dvanásť sous a podošvy mám také priesvitné, že by si si ich mohol zasadiť namiesto skla do svojho lampáša.” ( I.diel str.71) Gringovie sleduje mladú cigánku v uličkách Paríža, zrazu sa stane svedkom únosu. Chytí Quasimoda no ten ho udrie a on padá v bezvedomí do parížskeho blata. Druhy únosca Frollo ušiel. Emeraldu zachránil krásny kapitán Phoebus de Chateaupers. Gringoire sa preberá dostáva sa na námestie profesionálnych žobrákov a zlodejov. „Úbohý básnik sa obzrel okolo seba.

Bol naozaj na hroznom Dvore divov, kam poctivý človek v túto hodinu ešte nikdy nevkročil, v čarodejnom kruhu, v ktorom sa ako muchy prepadávali súdni úradníci a mestský strážnici, ak sa tam opovážili, v meste zlodejov, ohyzdnej bradavici na tvári Paríža, v stoke, z ktorej každé ráno vytekal a do ktorej sa každý večer vracali s korisťou všetky prúdy spoločenského zriadenia, vo falošnom špitáli, v ktorom cigán, vyskočený mních , zbehnutý študent, ničomníci všetkých národov: Španieli, Taliani, Nemci, všetkých náboženstiev: židia, kresťania, mohamedáni i pohania, pokrytí namaľovanými ranami, vo dne žobrali a v noci sa premieňali zo žobrákov na lupičov, slovom v obrovskej šatni, v ktorej sa tej dobe obliekali a vyzliekali vštci herci tej večnej komédie, ktorú na parížskej dlažbe hrá krádež, prostitúcia a vražda.” (I.diel str.97) Gringovia chcú obesiť, ale keď už má slučku na krku náhle zíde Krivému Šaľbianovi – Cundrošíkovi myšlienka „ U nás je zvykom, že muža neobesíme, kým sa najprv nespýtame, či ho nejaká z našich žien nechce. Kamarát, to je tvoje posledné útočisko. Alebo sa oženíš s tuláčkou, alebo s slučkou!” (I.diel str.110) Nijaká tuláčka sa neobetuje, až v poslednej chvíli príde Esmeralda. „ Ľahkým krokom pristúpila k odsúdenému. Jej pekná Džali šla za ňou. Gringorie bol viac mŕtvy ako živý. Chvíľu naňho mlčky hľadela. Chcete tohto človeka obesiť? opýtala sa vážne Krivého. Áno, sestra, odpovedal kráľ thúnsky, iba ak by si si ho vzala za muža.. Vezmem si ho, vyhlásila.” (I.diel str.112) Quasimodo je za únos Esmeraldy zatknutý. Na námestí ho mučia a bičujú. Je smädný, no nik sa nad ním nezľutuje iba Esmeralda. „Mlčky pristúpila k odsúdenému, ktorý sa márne zvíjal, aby jej unikol, odviazala si od pása čutoru a priložila ju jemne k úbožiakovým vyprahnutým perám. A tu bolo vidieť, ako sa z toho dosiaľ suchého a blčiaceho oka vykotúľala veľká slza a pomaly stekala po tej obludnej a zúfalstvom tak dlho húžvanej tvári. Bola to možno prvá slza, ktorú nešťastník kedy vyronil.” (I.diel str. 269)
Phoebus je v dome svojej sesternice a začuje spev a bubnovanie na tamburímu. Nechá si zavolať Esmeraldu k sebe a dá jej najavo, že sa mu páči. Dohodne si s ňou schôdzku. Frollo stretne Phoebusa a idú spolu do krčmy pod dohľadom arcidiakona. Podnapitý Phoebus sa stretáva s arcidiakonom v podobe mnícha, ktorý mu požičia peniaze a putuje s ním na miesto stretnutia s Esmeraldov. Zaplatí izbu a ide čakať Esmeraldu na most. Arcidiakon sa za ten čas skrýva v ich izbe. Prichádza Esmeralda a vzájomne si vyznávajú lásku.„ Či ťa milujem, anjel môj! zvolal kapitán a kľakol si na jedno koleno pred ňou. Moje telo, moja krv, moja duša,

všetko je tvoje, všetko je pre teba. Mám ťa rád a nikdy som nemiloval nikoho iba teba. Kapitán už toľkokrát túto vetu v podobných prípadoch opakoval, že ju vysypal na dúšok a ani raz sa nezasekol.” (II.diel str.73) Claude videl všetko a veľmi žiarlil. „Tento kňaz tmavej pleti a širokých pliec, odsúdený až dosiaľ k prísnej kláštornej poctivosti, chvel sa a súčastne blčal pri pohľade na túto nočnú scénu lásky a rozkoše, Pohľad na tú krásnu dievčinu, ako sa v zmätku oddáva ohnivému mladému mužovi, vlieval mu do žíl žeravé olovo. Odohrávali sa v ňom hrozné prevraty. Oči sa ponárali s chlipnou žiarlivosťou pod rozpäté sponky. ” (II.diel str.75) „ Odrazu videla nad Phoebovou hlavou inú hlavu, fialovú, zelenú, kŕčovitú tvár s pohľadom šialenca. Pri tejto tvári bola ruka držiaca dýku. Bola to tvár a ruka kňazova. Vylomil dvere a bol tu.

Phoebus ho nemohol vidieť. Pred týmto hrozným zjavom ostala ako meravá, nemá ako holubica, ktorá zodvihla hlavu práve vo chvíli keď sa morský orol díva guľatými očami do jej hniezda. Nemohla ani skríknuť. Videla, ako dýka padá na Phoeba a ako sa pariaca zasa dvíha. Lucifer! zvolal kapitán a padol na zem. Zamdlela. ” (II.diel str.77) Esmeralda si myslí, že kapitán je mŕtvy, je obžalovaná z vraždy a čarodejníctva. Mučia ju a ona sa nakoniec prizná k činu, ktorý neurobila. „Pierrat otočil pákou, španielska čižma sa zavrela a nešťastnica vykríkla tak hrozne, že to nijaká ľudská reč nevyjadrí.” „Zastavte, rozkázal kráľovský prokurátor Charmolue Prirratovi. Priznávate sa teda? Opýtal sa cigánky Ku všetkému! kričalo úbohé dievča. Priznávam sa! Priznávam sa! Milosť!” (II.diel str. 93) Je odsúdená na smrť, ale Quasimodo ju zachráni. „A potom, bolo dojemné dívať sa, ako bytosti takej nešťastnej nečakane pomohla bytosť taká znetvorená, ako na smrť odsúdenú zachránil Quasimodo. Stretli sa tu dve najväčšie nešťastia prírody a spoločnosti a navzájom si pomáhali.” (II.diel str.135) Ukryje ju vo zvonici, kde sa o ňu stará s najväčšou láskou. Quasimodo jej pomôže, keď jej chce ublížiť Arcidiakon. Esmeraldu hľadá Gringorie a priatelia z dvora divov. Chystajú útok na chrám. Quasimodo úspešne odoláva obliehaniu. „Nejasne cítil, že sa blíži niečo násilné. V tomto kritickom okamihu sa radil sám so sebou a uvažoval lepšie a rýchlejšie, ako by sme čakali od takého nedokonalého mozgu. Má zobudiť cigánku? Pomôcť jej utiecť? Kadiaľ? ulice boli obsadené. Okolo zadnej steny kostola tiekla rieka. Nebol člnok! Nebolo východu! Zostávalo len dať sa zabiť na prahu chrámu Matky božej, brániť sa aspoň do vtedy, kým nepríde pomoc, ak vôbec nejaká príde a nerušiť Esmeraldin spánok.” (II.diel str.197) Gringorie súhlasí s návrhom Frolla, že pomôže vyviesť Esmeraldu s chrámu. Esmeralda odchádza s Gringoireom a zamaskovaným mužom, v ktorom neskôr spozná kňaza. „Občas nabrala trochu síl a hovorila prerušovaným hlasom, lebo sa potkýnala a o hrboľatú dlažbu a zadychčala sa pri behu. Kto ste? Kto ste? Neodpovedal. Tak došli, stále po nábreží, na dosť veľké námestie. Mesiac ho slabo osvetľoval. Bolo vidieť čierny kríž, šibenicu. To všetko poznala a videla kde je. Muž zastal, obrátil sa k nej a zdvihol kapucňu. Ó, zajachtala skamenená od hrôzy, ja som to vedela že je to zase on!” (II.diel str.262) Esmeralda sa nachádza v cele kajúcnice, chudôbke, ktorá v nej spozná dcéru.

„Keď mala dcéru v cele, položila ju najprv nežne na zem , potom ju vzala do náručia, akoby to ešte vždy bola jej malá Agneška, chodila s ňou po temnej cele celá opojená, šialená, kričala, spievala, bozkávala svoju dcéru, prihovárala sa jej, hlasno sa smiala, rozplývala sa v slzách, to všetko naraz a vášnivo.” (II.diel str.271) Esmeraldina mama chráni Esmeraldu pred vojakmi, ktorý ju majú obesiť. „V tej chvíli odrazu otvorila matka, schúlená na Alažbe, oči. Vzpriamila sa bez jediného výkriku, s hrozným výrazom na tvári, potom sa ako šelma vrjla na katovu ruku a uhryzla ho. Bolo to ako blesk. Kat zreval od bolesti, Vojaci pribehli. S námahou mu vytiahli krvácajúcu ruku z matkiných zubov. Zatíchla. Odstrčili ju dosť surovo a všimli si, že padla na zem. Bola mŕtva.” (II.diel str.288) Esmeraldu obesia. Frollo sa díva z veže na jej popravu spolu s Quasimodom. „Vo chvíli, keď to bolo najhroznejšie, vybuchol na tvári kňazovej diabolský smiech, smiech, akým sa môže smiať ten, čo už nie je človekom. Quasimodo nepočul ten smiech, ale ho videl. Zvonár cúvol niekoľko krokov za arcidiakona a odrazu sa na neho zúrivo vrhol, udrel ho do veľkými rukami zozadu a strčil ho do priepasti nad ktorou sa dom Claude vykláňal. Kňaz vykríkol: Do pekla! A spadol.” (II.diel str.294) Quasimoda od tejto udalosti už nikto nevidel, až o dva roky našli v hrobke kostola kostru ženy, ktorú pevne objímala kostra muža s pokrivenou chrbticou. Žena zomrela obesením, ale muž prišiel umrieť dobrovoľne.
Charakteristika postáv:
Quasimodo Ţ je to kontrastná bytosť. Na pohľad obludný človek, má jedno oko, hrb, je hluchí, má zohnutú chrbticu, vzbudzuje hrôzu, no má čistú dušu, je veľmi plachí, citlivý, fyzický veľmi silný. Každý ho posudzoval podľa vzhľadu, no on mal aj tak napriek tomu láskavé srdce. Je slepo oddaný arcidiakonovi Frollovi, milujúci Esmeraldu, pre neho je šťastie milovať, nežiada byť milovaný.
Esmeralda Ţ je krásna, mravná, naivná, prostá, veľmi mladá a dôverčivá, ľahkomyseľná, citlivá cigánka, ktorá je obžalovaná z čarodejníctva. Protiví sa jej kňaz, ktorý sa ako kňaz nespráva. Nevedela si zvyknúť na Quasimoda.
Claude Frollo Ţ vzdelaný človek, bol učiteľom Pierra Gringovia. Jeho veľkorysosť a dobrosrdečnosť sa prejavuje, keď si zoberie k sebe Quasimoda a vychová ho. Celý jeho život mení duševná posadnutosť, má hrôzu z cigánok a prenasleduje ich – to je len chorobný prejav osudovej túžby po žene.
Prostredie a čas: Dej sa odohráva v Paríži, v kostole Notre-Dame v 15.storočí.
Kompozícia: Román sa skladá z dvoch častí:
1.časť obsahuje 6 kníh
2.časť obsahuje 5 kníh, ktoré sa delia na kapitoly
Jazyková stránka:
- prirovnanie - „..., jazyk mu zdrevenel a znehybnel asi tak ako dvere, ktorých čapy sú hrdzavé” (I.diel str.175)
„Odrazu klesol, ako keď sa zvalí predmet, a ostal nehybne ležať na zemi,..

” (II.diel str.265)
- metafora - „ Napokon, aj dnes je to tak: každé ústa učenca, vychvaľujúce iného učenca, sú čaše žlče medom osladené.” (I.diel str. 192)
- oxymoron - „...trpký úsmev...” (I.diel str.187)
„...krutý úsmev...” (I.diel str.193)
- elipsa - „Ľudské telo- temnoty, hviezdy- temnoty!” (I.diel str.198)
- apoziopéza - „Oheň v pevnom stave...” (II.diel str. 40)
„To nie je blúznenie...” (II.diel str.40)
- epiteton - „ľadovým pilierom” (II.diel str.41)
- rečnícke zvolania - „To by mi ešte chýbalo”
„Diabolský chlap!” (I.diel str.64)
- básnická otázka - „To svetlo, čo zaplavuje moju ruku, že je zlato?” (II.diel str.40)
- archaizmy – kazimierka, myriady (I.diel str.109)
- dej je popretkávaný latinskými výrazmi.
Filozofia diela: Autor poukazuje na veľké rozdiely medzi spoločenskými vrstvami. Najnižšia vrstva (Esmeralda) mohla byť bez dôkazov odsúdená najvyšším trestom – smrťou, zatiaľ čo na najvyššiu vrstvu (Claude Frollo) nepadne ani obvinenie. Vyššia vrstva si myslí, že jej všetko patrí, nielen to hmotné, ale aj citové.
Vlastný názor: V tomto diele je obdivuhodným spôsobom opísaný Paríž a Chrám Matky božej. Je zaujímavé, ako sa Esmeralda vždy zmierila so svojim osudom a ba až zarážajúce to ako Claude Frollo si privlastňoval Esmeraldu. Mal ju rád veľmi zvláštnym spôsobom. Miestami ju miloval a inokedy zase nenávidel. Nakoniec vyhrala nenávisť. Pozoruhodnou postavou bol Quasimodo, ktorý aj napriek svojmu výzoru vedel rozpoznať dobro a zlo. CAB-DATA 2002
Pozdravujem 1.C-B-A II.C-A-B III-A a všetkých maturantov.