Billyho nemali radi, lebo vraj zo sna kopal, jačal a fňukal, a tak musel spať po stojačky. V zajateckom/koncentračnom tábore najskôr prešli odvšivovacou komorou. Ich adresa bola: „Schlachthof- funf“. Neskôr sú deportovaní do Drážďan a tu pracujú ako upratovacia čata v potravinárskom priemysle až do zbombardovania - 13. 2. 1945. Pracovali v továrni na výrobu sladového sirupu. Po zbombardovaní boli zajatí Rusmi. Tí, ktorí v Drážďanoch ešte prežili mali za úlohu vykopávať mŕtvoly. Nakoniec všetci, ktorí prežili boli prepustení. (Tým sa končí aj kniha.) To bola Billyho minulosť.

Po vojne ho považovali za blázna, pretože si vážne poranil hlavu, čo zanechalo následky. Stalo sa to, keď si skupina optikov, medzi nimi aj Billy, najali lietadlo, ktoré ich malo prepraviť na medzinárodné zhromaždenie optikov v Montreale. Lietadlo havarovalo a všetci okrem Billyho a 2. pilota zahynuli. Mal príšernú jazvu na temene hlavy, prestal pracovať a mal gazdinú. Jeho žena zomrela tak, že sa otrávila oxidom uhoľnatým z výfuku auta, keď sa ponáhľala za ním do nemocnice. V rozhlasovej relácii rozprával, že v roku 1968 ho uniesol lietajúci tanier na planétu Tralfamadore, kde ho vystavovali v ZOO a spárili s bývalou filmovou hviezdou Montanou Wildhackovou. Taktiež o tom písal aj listy do novín, v ktorých tieto mimozemské bytosti opisoval. Tvrdil, že lietajúci tanier ho uniesol v deň svadby jeho dcéry Barbary. Na Tralfamadore mal zriadenú svoju izbu s nábytkom, elektronikou a kúpeľňou. Tralfamadorčania na neho pozerali cez sklo. Cenil si na nich, že všetci obyvatelia planéty vedia žiť v mieri. Zo zeme mu priviezli aj družku, Montanu, ktorá mala 20 rokov (Billy mal asi 40 rokov). Časom ho začala ľúbiť a dôverovať mu. Nedotkol sa jej skôr, kým si to neželala. Mali spolu aj dieťa.

Citáty:
„Dožič, mi Bože, VYROVNANOSŤ, aby som prijímal to, čo nemôžem zmeniť, ODVAHU, aby som menil to, čo môžem meniť, a MÚDROSŤ, aby som to vždy rozoznal.“ (modlitba v Billyho ordinácii a na nárdelníku, ktorý nosila Montana)