Tento pohľad jej priniesol mnoho sklamania ( Obete márnomyseľnosti, Stará pieseň, Rozsobášení, apod.). V niektorých prácach Terézie Vansovej sa hlavné postavy zmierujú so svojím osudom a všetko trpiteľsky znášajú. Spisovateľka je na strane ich bolesti a smútku. Vansová však zobrazila aj také ženy, ktoré bojovali o svoje šťastie a vedeli sa postaviť oproti spoločenskej konvencii. Takými sú napríklad Darinka Trnavská z novely Suplikant alebo Ružena Kališová z novely Vlčia tma. Terézia Vansová si získala čitateľov aj niekoľkými románmi. Hneď po skúsenostiach s poviedkovou tvorbou vydala roku 1889 román Sirota Podhradských. Je to prvé väčšie dielo v slovenskej literatúre, v ktorom sa celý subjekt sústreďuje okolo ženskej postavy. Na konci 19. storočia pripravovala Vansová aj ďalšie väčšie prozaické práce. K námetom, ktoré si zvolila po Sirote Podhradskej, sa vrátila až po prvej svetovej vojne. Krátko za sebou vydala spoločenský román Sestry a historický román Kliatba. K najlepším častiam jej literárneho diela patria tie práce, v ktorých autorka opísala svje spomienky na kultúrne a spoločenské pomery na Slovensku okolo polovice 19. storočia a v ktorých zachytila svoje dojmy z cestovania po Slovensku, prípadne po iných krajinách ( ide o memoárovú prózu Danko a Janko a knihu Pani Georgiadesová na cestách). Vansová je aj autorka niekoľkých divadelných hier ( Svedomie, Ľúbezní hostia, Môj Jožko). Sú to väčšinou veselohry, ktorými sa usilovala zaplniť medzery v našej pôvodnej dramatickej tvorbe. Dôležitou stránkou verejnej činnosti Terézie Vansovej bola jej účasť v ženskom hnutí na Slovensku. Od roku 1895 bola podpredsedníčkou Živeny. Ďalej redigovala časopis Dennicu, ktorý má význam nielen v šírení kultúry a osvety v slovenských rodinách na prelome 19. a 20. storočia, ale ktorý prispel i pre rozvoj slovenskej modernej literatúry. Po prevrate redigovala Vansová časopis Slovenská žena. Tu si všímala povojnové spoločenské pomery a usilovala sa o vzájomné zblíženie českej a slovenskej kultúry. Zomrela v roku 1942 v Banskej Bystrici.



CHARAKTERISTIKA POSTÁV KLIATBY:
FRANTIŠKA VESELOVSKÁ: bola jedinou dcérou manželov Veselovských. Jej krása a nevinnosť očarila každého. Dobrota jej priam svietila z očí. Jej priateľkou bola Zuzka Mamojčíčka, ku ktorej chodila na klebety, čo doma pred ňou skrývali pre jej dobro.
ĽUDOVÍT FEKETE: Takto ho opisovala autorka: „Tvár bielu, trošku nadutú, okolo nej bujná čierna brada, starostlivo opatrovaná. Nad čelom kaderili sa husté, čierne vlasy.