Šimon z toho vydedukuje, že Drak predal dobytok Poliakom. Príde k nemu a napadne ho. Poliaci chcú pomôcť Drakovi v bitke, ale im to nedovolí. Martin musí Šimona udrieť, aby prestal útočiť. Stratí vedomie a uložia ho do koliby. Keď sa preberie z bezvedomia, vidí uprostred poľany vatru, okolo nej Poliakov, Draka a po jeho boku nejaké dievča. Všetci sa veselia a spievajú. Šimon si myslí, že ho Drak dobehol, preto sa ticho vytratí a vracia sa späť do dediny. Hneď ako dorazí domov, podpáli Drakovi chalupu. Napriek tomu, že sa za svoj čin hanbí, cíti satisfakciu, za podvod, ktorý na ňom Drak spáchal. Rozpovie richtárovi, čo sa stalo, no ten nie je vôbec znepokojený ani rozrušený a ide so Šimonom Drakovi naproti, pretože vie, že Drak neurobil nič zlé a onedlho ho už vidno na obzore aj so stádom. Keď prídu bližšie, vidno, ako Drak vedie za uzdu koňa, na ktorého chrbte sedí dievčina, ktorú Šimon videl pri vatre. Je to Žoška, Drakova žena. Drak sa dozvedá novinu o svojej chalupe, no nezaujíma sa o to, kto mu ju podpálil, určite to tuší, no nepociťuje žiadnu túžbu po pomste hovorí: „Viem, nedalo sa inakšie, ten, čo to spravil, vrátil mi len, čo som ja dávno predtým vykonal jemu.“
V epilógu sa dozvedáme ďalšie dôležité skutočnosti. Celý príbeh nám rozprávala Eva, teraz už stará mať, v podobe rozprávky pre svojho vnúčika. Šťastný koniec typický pre rozprávky sa tu objavuje v tom, že pri príchode Draka si Eva uvedomila, že to medzi nimi už dávno skončilo a nebola nádej na obnovenie pôvodného vzťahu. Prvý krát pocítila vrúcny cit k Šimonovi a pochopila, že to bol práve on, koho mala celý čas túžobne očakávať. Odvtedy žili Eva so Šimonom šťastne, až kým nepomreli.


Pozn. Autor experimentuje experimentuje s pásmom rozprávača. Na začiatku je rozprávač neutrálny v 3. os. sg.:
„Bola to mladá žena....“

Rozprávač začne byť zainteresovaný na deji, vťahuje postavu alebo čitateľa do pásma rozprávača:
„Kde však ostáva Drak? Ba hej, len to by nám chýbalo! Pre istotu preskúmame ešte raz a dôkladne okolie.“ (1. os. pl.)

Dobroslav Chrobák používa množstvo básnických prostriedkov, najmä pri opisoch stáda volov, letného dňa, prirovnaní pradúcej Evy k žene skláňajúcej sa k hlave milenca, atď. Názor na dielo
Celkom milé dielko, oplatí sa ho prečítať, možno aj preto, že to nie je natoľko časovo náročné (necelých 140 strán). Jediným nedostatkom je, že nečakané zmeny osoby rozprávača značne rušia a mätú, ale nie sú až také časté. Dej je dynamický a vcelku pútavý.