Mak chytil znenazdajky Julu za ramená. Prvý raz jej pozrel do očí a videl najsamprv, aká je Jula nesmierne čistá. Potom to, že pricloňuje trochu oči a viečka má biele, priezračné, i celú pleť takú jasnú, čistú, hladkú a bielu, a nevedel, iba tak cítil, že táto jasnota pochodí od troch vecí: od materstva, od únavy a od radosti. Hej, nepekná Jula bola takáto zázračne krásna.

Jula je presvedčená, že Joža zavreli neprávom a aj mu to povie. Pred dedinou stretnú Aduša, znamenitého hodinára a lekára, so svojou truhličkou, ktorú neopustí na dlhšie ako dvadsať minút. Jano leží už tretí mesiac, Maruša riadi dom a Hana vyrástla. Jožo ide na povalu pohľadať chlp z výžinku zo suchého miesta, ktorý vraj Janovi pomôže. Maruša ide na povalu tiež. Jožo sa neovládne a objíme Marušu. Na návštevu príde Joťko Hiriačok. Hneď však odchádza, aby dal napiť vody Meľošovi, ktorý oslepol. Maruša mu povie, že ona mu už bola dať vodu. Všetci sú prekvapení, lebo Maruša odvtedy, ako sa vydala, nevkročila do rodnej chalupy. O Meľoša sa starala jej sestra Hana, ale potom išla do služby.

Maruša požiada Joža, aby u Meľošov opravil válov. Jula je nešťastná, ale sa trochu upokojí, keď Jožo povie, že pôjde až o týždeň. V jednu nedeľu ide Jožo do kostola. Farárova reč sa mu veľmi páči. Po omši dobehne Julu a idú spolu domov. Povie jej, že si zoženie robotu a u Meľošov sa už ani neukáže. Jula je šťastná. V dedine budú stavať novú školu, ale ľuďom sa nepáči  maďarizácia. Niektorí sa podpisujú za starú školu na fare, niektorí za novú u Bánóciho.

Jedného dňa hodí zúrivý Hiriačok kameň a rozbije ním okno na Makovom dome. Jožo vyjde von pred Hiriačka. Maruša sa postaví pred Joža, pošepne niečo Hiriačkovi, ten skrotne a odíde. Na Makovom okne zostala Adušova truhlička, Aduš niekam zmizol. Železnica je už hotová, je málo roboty. Jožo sa vyberie pracovať do liptovských hôr. Raz, keď príde Jula domov, uvidí dvoch pánov, ako sa rozprávajú s Janom o tom, ktorí chlapi by mohli ísť do Ameriky. Jula je rada, že Jožo nie je doma. Keď farár zomrie, chlapi nemôžu nájsť papier s ich podpismi, čo mal byť na fare.

Začne sa stavať škola a chlapi ju podpália. Ďumbier však začne hasiť, aj keď nikto nechápe prečo, lebo ani on nechcel novú školu. Jedného dňa nájde Jula plnú chalupu chlapov. Jano im predal topole, vŕby i lipu, čo stáli pred domom. Jožo sa už vrátil z roboty a sedí za stolom. Jule sa nepáči, že je tam aj Maruša. Jožo kúpi prasce a postaví chliev. Potom ide k Meľošovi, kde sa Maruša už pred časom presťahovala. Meľoš je rád, že ho Jožo navštívil, lebo za ním chodieva len Joťko, keď sa skrýva pred žandármi a Maruša toho veľa nenavraví. Príde Maruša a hodí sa Jožovi okolo krku. Jožo chce Marušu udrieť, ale nespraví to a ujde z chalupy. Jula je k Jožovi neprívetivá.

Jedného dňa Adušova truhlička zmizne z Makovho okna a nikto nevie, kam sa podela. Jožo ide k Meľošovi opraviť podmostnice. Keď sa Jožo s Marušou objímu, uvidí ich Joťko. Maruša Joťkovi niečo pošepne a Joťko hneď odíde. Maruša povie Jožovi, že je jej jedno, čo budú hovoriť ľudia, ale ona je rozhodnutá ísť za ním.

Makovi ľahký mráz chodí po chrbte. Maruša mu pije oči, nemôže ich odtrhnúť, inde obrátiť. Mráz mu chodí preto, lebo nepoznal Marušu dodnes. Čo Maruša hovorí a ako to hovorí, to hovorí iná Maruša, a nie tá, ktorú poznal do včera. Hej toto je iná Maruša, trochu strašná Maruša. Keď jej ruky padnú do lona, nie je to od slabosti, iba falošný opak, práve vtedy stvrdne v Maruši nejaké
odhodlanie. Ani popolavá tvár nie skutočná, iba falošná zástera, keď najdivšie behá krv po žilách a keď Maruša stíska zuby. „Ak neprídeš, prídem ja. Vyber si, ako ti bude lepšie. Ja nemám otca, brata, nemám muža, nepoznám ja nikoho, a ak sa ty budeš odvracať, nuž ja ti nepoviem, čo sa stane. Teba som poznala prvého a ja si myslím, že som tebe sprisahaná, a nikomu inému na svete. Nazožierala som sa dosť. Ak chceš, zadusím Jana, keď si ku mne priľahne do postele, ale ty musíš prísť.“

Jano odišiel vraj do Ameriky, ale nie je to isté. Jožo sa bojí neísť k Maruši, lebo sa mu Maruša zdá ako diabol. Jula sa s Jožom veľmi nerozpráva, Jožo sa dozvie veci iba vtedy, keď sa Jula prihovára malému Jožkovi. Jula sa bojí Hiriačka, jeho smiech jej naháňa hrôzu. Jula sa rozhodne, že kľakne pred Jožom, aby už nechodil k Meľošovi, ale odkladá to. Navštívi Meľoša a opýta sa ho, či Jožo k nemu chodieva. Meľoš jej neodpovie a Jula si je teda istá, že Jožo tam chodí. Keď Jožko začne chodiť, Jula sa rozplače. Jula povie Jožovi, že sa pôjde poradiť k Maruši o zakáľačke. Jožo sa nahnevá a chce Julu udrieť, ale zahanbí sa a ide von. O dva týždne ju však naozaj zbije, lebo išla k Maruši. Jula prosí Joža, aby ju už nebil. Ak je mu na ťarchu, odíde aj s chlapcom. O pár dní sa Jožo Jule ospravedlní.

„Jula,“ začal raz ticho a ťažko, akoby každá myšlienka mala cent, „Jula, never ty, že bude mať Maruša odo mňa decko, never. Maruša je prekliata a nech je prekliata, lebo vymýšľa, aby ma nalákala, a neviem, či ju raz nepochytím za krk... Preklial som ja Meľošovie chalupu do gruntu, a nemysli si, že som opitý, a preklial som aj hodinu, keď ma mať prvý raz do Meľošov pritúlila.
Zakazoval som ti, aby si na mňa tak vyčítavo hľadela, ale ti už nezakazujem, Jula, len ty radšej hľaď...“