Spisovným jazykom, bez veľmi komplikovaných slov, Dostojevskij predsa dokázal vytvoriť obraz o postavách pomocou ich hovoru. Dialógy sú tu však menej dôležité, i keď ich je hodne, lebo tie najpravdivejšie myšlienky sa väčšinou rozvíjajú iba vo vnútri, v monológoch hrdinov, ktoré sa niekedy ponášajú až na dialógy, na debatovanie dvoch strán jedného človeka: „-A čo ak sa mýlim, -zvolal zrazu mimovoľne, -čo ak človek ako taký, ako rod ľudský, v skutočnosti nie je podliak? Všetko ostatné sú potom iba predsudky, prehnaný strach, potom nejestvujú nijaké zábrany a tak to aj má byť!...“
Spisovateľ sa nezastavuje pri nedôležitých faktoch a menách, ktoré by možno nepotrebne zaujali u čitateľa pozornosť, preto často časti mesta nazýza iba iniciálmi: S-ká ulička, K-ov most, K-ov bulvár.

Citáty

„Človek má všeličo v rukách a všetko mu prekĺzne pomedzi prsty iba zato, že je zbabelý...“
„Ak chceme dakoho dobre poznať, treba k nemu pristupovať pomaly a opatrne, aby sme neupadli do omylu a či predpojatosti, ktorej sa neskôr veľmi ťažko zbavujeme a veľmi ťažko ju naprávame.“
„Veď keby sme každého merali jedným metrom a po všetkých stránkach-či takto veľa ľudí zostane dobrých?“
„Človek sa zahanbí a vráti k ľuďom!“
„Silu, silu potrebuje človek: bez sily nič nezmôžeš; a silu zase len silou nadobudneš.“
„Klamstvo je jediné privilégium človeka medzi všetkými živočíchmi. Cez lož k pravde! Preto som človek, že klamem.“
„Každý prípad, bez výnimky, napríklad aj zločin, len čo sa naozaj stane, hneď sa mení na celkom zvláštny prípad, prosím; a zavše i na taký, čo sa v ničom, naozaj v ničom neponáša na tie predchádzajúce, prosím.“
„Všetko závisí od toho, v akých podmienkach a v akom prostredí človek žije. Prostredie je všetko, a človek sám ničím. „
„Na svete nie je nič ťažšie než úprimnosť a nič ľahšie než lichotenie. Ak je v úprimnosti čo len náznak falošnej nôty, tak hneď nastáva disonancia a po nej-škandál. Lenže ak je v zaliečaní až do poslednej bodky všetko falošné, aj vtedy je príjemné a prináša potešenie, hoci aj povrchové, ale jednako potešenie. A nech by lichôtka bola akokoľvek neúprimná, určite sa zdá aspoň spolovice pravdivá.“