Vhoďte doň olovnicu – a jednako nikdy nepoznáte jeho hĺbku.“
„Modlou národov je sloboda, ale kde na zemi je slobodný národ?“
„Čo je krajšie, ako zamyslieť sa nad svojím životom a zistiť, že je čistý ako ľalia? Srdce je dobrým vodcom.“
„Láska i chrám si vyžadujú krásne prikrývky na svoje oltáre.“
„Ak nemáte protekciu, zhnijete na svojom vidieckom súde.“
„Mladosť sa neodvažuje pozerať do zrkadla svedomia, keď sa dáva na cestu nespravodlivosti, kým zrelý vek sa v ňom už videl.“
„Pod zamatovou rukavičkou zbadal železnú ruku, osobitosť a sebectvo pod spoločenskými manierami; pod náterom drevo.“
„Ušľachtilé duše nemôžu ostať dlhý čas na tomto svete: Veď akoby sa ušľachtilé city mohli účinne spájať so spoločnosťou nízkou, malichernou, povrchnou?“
„Láska je ako náboženstvo, ale jej kult je nákladnejší ako kult ostatných náboženstiev; chytro sa skončí a zmizne ako uličník, ktorý všade za sebou zanechá stopy spustošenia.“
„Srdce sestry je diamant čistoty, hlbina nežnosti!“
„Svet je bahnisko, usilujeme sa ostať nad ním. Len čo nás postihne nešťastie, vždy sa nájde priateľ, ochotný prísť nám to oznámiť a rozrývať nám srdce dýkou a dávať nám pritom obdivovať rukoväť.“

„Bol to statočný, čestný človek, nikdy nekričal ako ostatní, nikomu neškodil a nikdy nič zlé neurobil.“
„Môj život je v mojich dcérach.“
„Biedna mŕtvola, ktorej duša je všade tam, kde sú moje dcéry.“
„Tá veľkopanská grófka de Restaud je nízka duša, urobila by z otca vrátnika.“
„Ach, to ja som ti spôsobil tú radosť, tak ako som ti dal život. Otcovia musia vždy dávať, aby boli šťastní. Dávať ustavične, to je práve to, čo z nás robí ozajstných otcov.“
„Ona je na dne priepasti a ja už niesom dosť silný, aby som ju odtiaľ vytiahol.“
„Chcel by som byť bohom, vesmír by som ti položil k nohám.“

„Už mesiac natoľko dráždila Eugénove zmysly, že napokon zasiahla srdce. Pre Parížanku je celkom prirodzené, že i vo chvíli, keď ju strhne vášeň, zaváha a skúša srdce toho, ktorému chce zveriť svoju budúcnosť.“
„Opravdivá láska splácala tu dlžobu za lásku nedobrú.“
„Za diamantmi oboch sestier videl biednu posteľ, na ktorej ležal otec Goriot.“
„Žena doň vniesla zmätok, zavinila, že spomienka na rodinu začala blednúť, všetko zhabala pre seba.“
„A Delphine milovala Rastignaca tak, ako by bol Tantalos miloval anjela, ktorý by mu bol prišiel zahnať hlad alebo uhasiť smäd vyschnutého hrdla.“.