Fraňo Kráľ
J A N O

Kráľ sa ako spisovateľ formoval pod značným vplyvom ideového a estetického programu Davu. V próze pre dospelých i pre deti využíva autobiografické zážitky z detstva alebo zo svojich učiteľských pôsobísk, z neskoršieho úradovania na školstve i z návštev vo fabrikách. Je to v podstate literatúra preniknutá prudkým ideologickým presvedčením a politickým zanietením. Ideologicky programovo zasiahol Kráľ do vývinu detskej prózy, keď posudzoval skutočnosť z triedne vyhraneného hľadiska. Svoje prózy pre mládež písal v časoch vrcholiacich triednych zápasov, ekonomických otrasov, takže ideologická vyhrotenosť týchto prác vyplýva ja z vonkajších historických okolností. Takýmto dielom je aj poviedka JANO. V literatúre pre deti a mládež má osobitné postavenie – a to nielen pre jej umelecké kvality, ale pre jej ideové zacielenie a mravný odkaz. Kým jedni autori sa snažili vytvoriť pre detského čitateľa osobitný a čarovný svet rozprávkových detských radostí, Kráľ zámerne tvoril literatúru dokumentu, literatúru - obžalobu. Snažil sa do detského čitateľa zaštepiť tie city a myšlienky, ktoré ho znepokojovali a ukázať mladému pokoleniu život taký, aký skutočne bol. Kráľ predstavil v Janových príhodách obraz proletárskeho chlapca z čias buržoáznej Československej republiky. Na pozadí Janovho príbehu sa predstavuje dnešnému mladému čitateľovi obraz dedinskej chudoby v ostrom triednom protiklade oproti svetu pánov. Ide o ten istý okamih z Kráľových kníh pre dospelých, no v tejto knihe je pretransformovaný do skúseností, zážitkov, pocitov a snov detského hrdinu. Odkiaľ čerpal autor podnet na knihu o malom husiarikovi? Aj keď sa často spomína autobiografickosť príbehu – autor sám bol za mladi husiarom, jeho samého od detstva živila jánošíkovská legenda o boji za pravdu a spravodlivosť, ba aj jeho otec musel odísť do Ameriky, predsa to nie je priamy prepis autorovho detstva v podobe spomienkovej prózy. Je tu síce zjavná autorova snaha využiť vlastné zážitky, ale súčasne dať im – spojením so skúsenosťami iných detí – univerzálnejšiu podobu. Poviedka je písaná v tretej osobe, tradičnými umeleckými postupmi charakteristickými pre realistický umelecký smer. Autor vyrozprával jediný rok zo života desaťročného chlapca, ktorý zažije neuveriteľné množstvo premien, zaujímavostí, ale aj hier osudu.