65)


V porovnaní s prozaickou tvorbou tridsiatych rokov vyznieva Kráľov Jano ako ideové nóvum práve svojou sociálnou pointou. Podjavorinskej Ondrejko (Baránok boží) sa usiluje ujsť pred sociálnou zlobou do svojho vysnívaného sveta a zahynie. Gabajov chudobný chlapec (Z chlapčeka vojak) sa stane úradníkom v službách nepriateľského sveta. Ondrejovov Jerguš (Zbojnícka mladosť) naznačuje vzburu, ale len útekom do hôr s ideou zbojníčenia. Ani Bodenekov Ivko (Ivkova biela mať) si pri poznaní sociálnych nerovností neosvojí riešenie odporom. Janova vzbura v pozícii triedneho vedomia ukazovala jedinú možnú cestu k revolučnej zmene starého sveta na nový, socialistický. V tom je Kráľova poviedka Jano oproti ostatnej dobovej tvorba výnimočná. (Kopál, Tučná, Preložníková, 1987, s. 77).