H á j n i k o v a ž e n a

Pavol Országh Hviezdoslav



Hlavné postavy:
Michal Čajka
Hanka
Artuš Villáni


Obsah:
POZDRAV – oslava prírody
I.
Autor tu opisuje hájovňu. Je chudobná, ale bezpečná, príroda je ochraňuje. Po smrti starého hájnika prišli robotníci ktorý hájovňu opravili a obnovili. Vedľa hájovne je záhradka s kvetmi, za domom rieka. Vedie k nej krivolaká, úzka cesta, ktorá je schovaná pred svetom.
II.
Syn zomrelého hájnika Čajku sa rozhodol, že sa usadí v otcovej hájovni. Povedal to svojmu pánovi, ktorému sa to nepáčilo, lebo Michal bol jeho najlepší paholok. Michala mal však rád, dal mu radi a odporúčanie. Michal išiel do kaštieľa. Nechceli ho dovnútra pustiť. On však trval na tom, že musí pánovi odovzdať list. Tak sa dostal až k pánovi. Ten mu najprv vynadal. Potom si prečítal odporučenie a rozhodol sa, že Michala príjme na miesto hájnika. Upozornil ho, že musí byť čestný, statočný a odvážny.
III.
Michal je spokojný. Život sa mu zdá byť krásny. Chce slúžiť svojmu pánovi. Začal myslieť na dievčinu, ktorá bývala v dedine. Bola bohatá a mala veľa pytačov, nikomu sa však nesľúbila. Predtým keď bol paholkom sa ju neodvážil popýtať o ruku, teraz to však mohol smelo skúsiť. Najskôr ho u nej prijali chladne, neskôr nemali proti nemu nič. Na jar sa oženil. Hanka odišla s Michalom do hájovne. Celá príroda ju vítala.
IV.
Svet si myslí, že šťastiu treba peniaze, majetky atď. Je to však omyl. Šťastie môže byť práve v jednoduchosti, skromnosti a prostate. Čajkovci sú šťastní. Michal je do svojej ženy zamilovaný a trocha zanedbáva svoj les. Básnik končí túto časť veršom: „Tu láska má svoj príbytok“!
V.
Je nedeľa, krásny deň. Čajkovci išli do kostola. Obaja sú vyparádení. Michal je pyšný na svoju ženu. Ona je smutná pretože mala strašný sen. Keď sa v kostole modlila, tak sľubovala že s ním bude v zlom i v dobrom. Z miest kde boli sedadlá s erbami pánov striehli oči vlčie na Hanku.
VI.
On a ona spievajú ľúbostnú pieseň.
VII.
Autor tu veľkú časť venuje zlobe a márnosti sveta. Pánov obviňuje z ľahostajnosti k jednoduchému ľudu a nezáujmu o život prostých ľudí. Prostý ľudia nie sú hlúpi za akých ich považujú, nemajú sa kde učiť. Michal je v lese kde dozerá, aby robotníci svedomito rúbali stromy. Ráno boli v lese búrka. Michal vyšiel na každodennú prechádzku. Hanka ho odhovárala. On však išiel. Neskôr sa v lese vyjasnilo. Hanka išla prať šaty. Z lesa sa vynorili dvaja jazdci. Bol to Artuš Villáni so svojim sprievodcom Jančim. Pán bol zvedavý, kto je hájnikom v tomto lese. Priateľ mu povedal, že akýsi mamľas Mišo Čajka. Hanka sa oboch zľakla. Chcela sa najskôr ukryť, bolo už však neskoro. Mala zlú predtuchu do budúcnosti. Artuš sa jej postavil do cesty. Hanka ich odháňala od hájovne. Artušovi sa začala Michalova žena páčiť. Bol sklamaný z toho, že bola vydatá. Vypýtal si od nej vodu. Zdalo sa jej, že ju pije celú večnosť. Potom ju uštipol do líca. Ona sa nahnevala. Artuš sa rozhodol odísť. Vzal odkaz od Hanky pre Miška. Keď vylievala vodu, tak našla na dne krčaha peniaze. Nevedela prečo jej tam tie peniaze nechal. Peniaze hodila do potoka. Večer sa vrátil domov Michal. Ona sa ho spýtala na oboch pánov, nebol však ochotný o nich rozprávať.
VIII.
Je jeseň a príroda sa mení. Okolo hájovne je ticho. Hanka je vonku. K hájovni sa blíži Artuš Villáni. Teraz sa na pána oborila hneď a povedala nech príde keď bude jej muž doma. Artuš nemienil odísť. Hanka cítila nebezpečenstvo zbehla do domu a ukryla sa. Villáni zbytočne obchádzal dom, musel však odísť porazený. Hanka bola spokojná sama zo sebou. Rozhodla sa, že Miškovi nič nepovie.
IX.
Začiatok je venovaný poľovníckym piesňam a úvahám o jeseni v lese. Artuš prikázal, aby bolo všetko pripravené na poľovačku v Zápoči a na Podvršianskych úvaloch. Michal mal na starosti psov. Lov sa začal. Ozval sa výstrel a starý srnec padol mŕtvy. Poľovníci ho odniesli na salaš. Niektorý z poľovníkov boli Miškovi neprajníci. Jeden z poľovníkov povedal Villánimu že nie on, ale čajka zabil srnca. Villáni mu dal facku. Poľovníci sa zabávali. Všetci sa pustili za obrovským jeleňom, ktorého videli. Artuš nakázal Michalovi, aby ho zabil. Keď všetci odišli, tak sa Villáni odobral do hájovne. Hanku trápi nepokoj, lebo sa pohádala s Michalom. Zrazu sa pred ňou objaví Villáni. Ona ho varuje. On neposlúchol. Ona ho zabila pri obrane svojej cti. Michal nájde Artuša mŕtveho. Prinúti Hanku, aby nikomu neprezradila, kto vraždil. Za chvíľu prišli poľovníci a videli mŕtvolu. Michal povedal, že on ho zabil, lebo chcel ponížiť jeho ženu. Zviazali ho a chceli ho odviesť. On sa však išiel na druhý deň sám udať súdu.
X.
Hanka odišla k rodičom. Chýr ju však predbehol a ani oni nemajú nad ňou zľutovanie. Musela ísť na súd a klamať, lebo to Miškovi sľúbila. Z toho všetkého sa nakoniec pomiatla. Matka od žiaľu zomrela. Hanka sa túlala po okolí.
XI.
Po roku prišiel deň posledného pojednávania. Jednou z podozrivých je i Hanka. On ju však chráni a tvrdí že on je ten čo zabíjal. Keď obhajca prednesie dojímavú reč na Michalovu obhajobu, vstúpi do sály Hanka. Vo svojej pomätenosti výjavy celú pravdu.
XII.
Pomätená Hanka smúti za rodičmi a spieva žalostné piesne.
XIII.
Miško zas žije s Hankou. Nemôže sa s ňou však zhovárať. Raz v noci búrka odplavila most. K rieke sa rútil koč. Zakričal na kočiša aby zastavil. Tak pocestný mu zachránil život. V koči bol aj starý Villáni. Starý si myslel, že Michal chcel peniaze, on ho však poprosil o odpustenie pre seba a svoju ženu. Pán Villáni mu odpustí a káže mu, aby prišiel za ním.
XIV.
Pieseň hviezd.
XV.
Na Podvrši je ticho a pokoj. Aj v hájovni je pokoj. Hanka je v hájovni, z dieťaťom vo svojom lone. Z lesa prišiel spotený Michal. Bol zvedavý na svojho syna i vyzdravenú ženu.

ZBOHOM – záverečná báseň
Pozdravujem vás, lesy, hory,
Pri odobierke nastokráť!