Andrej Sládkovič - Detvan

Andrej Sládkovič - Detvan

Interpretácia diela Detvan od Andreja Sládkoviča

Detvan vznikal v rokoch 1845-1847, keď Sládkovič pôsobil ako vychovávateľ v dome Petra Beszegha v Rybároch. Nasvedčujú tomu jednak úryvky, uverejňované v Orle tatranskom v rokoch 1847-1848, jednak najnovšie objavený pôvodný rukopis, ktorý obsahuje pôvodne znenie Detvana.

- hlavné myšlienky – oslava slovenského ľudu zrasteného s prírodou, oslava slovenskej prírody; v ľude autor objavil spoločenskú silu, ktorá môže byť nositeľom lepšej budúcnosti, postavy ukazujú zdravý základ ľudu, jeho sily a schopnosti, autor obdivuje a vyzdvihuje ľudové umenie, krásu prírody a čistý ľudový charakter, vstupuje do svedomia tých, ktorí sa hanbia za svoj slovenský pôvod a obdivujú len cudziu kultúru

Romantizmus na Slovensku

Najvýznamnejší predstavitelia :
Ľudovít Štúr, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Samo Chalupka, Ján Botto, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban

Znaky slovenského romantizmu:

- individualizmus - čiastočne J. Kráľ
- národnooslobodzovací charakter a láska k vlasti
- slovenský humanizmus
- dôraz na ľudovú slovesnosť
- rozpor medzi snom, túžbou a skutočnosťou
- hrdina - tulák, zbojník

Slovenská romantická literatúra je obsahom i formou národná, spätá s ľudom. Spisovatelia vo svojich dielach uplatňovali estetiku romantizmu. Ich vzorom už nebola antická literatúra, ale ľudová slovesnosť. Z ľudovej slovesnosti prevzali rým (združený a striedavý), prozódiu (sylabický verš), reč, štylistické prostriedky, tematiku, žánre.
Postavy si vyberali z ľudu. Často ich idealizovali a využívali také témy, kde mohli vyjadriť svoje túžby a ideály. Takýmito témami boli: ľudový odboj, revolučné nálady, idea vlastenectva, boj za slobodu.
Hlavným literárnym druhom bola lyrika a veršová epika, rozvíjala sa však próza zo súčasného života.
Romantizmus uprednostňoval city, obrazotvornosť, idealizmus, intuíciu a fantáziu.

Štúrove historické prednášky a prednášky o slovanskej poézii boli významne ovplyvnené Herderovou evokáciou budúcnosti slovanských národov a Heglovými názormi (najmä o historickom vývine národov a estetikou). Štúr i priamo podnecoval svojich prívržencov k osvojeniu Heglovej filozofie.

Sylabotonická prozódia

Znaky:
1. narúšanie rytmicko-syntaktického paralelizmu (verš nie je totožný s vetou – presah)
2. zastieranie polveršového členenia
3. zachovávanie rovnoslabičnosti veršov
4. zdôrazňovanie rytmickej dôležitosti rýmu
- slabično-prízvučná prozódia – predpokladá stopovú organizáciu verša
- stopa – metrická jednotka, skladá sa z 2 alebo 3 slabík, základom je slovný prízvuk

- podľa toho, z akých stôp sa verš skladá poznáme daktylské, jambické, trochejské a daktylo-trochejské verše
- rytmus vzniká, ak sa vo veršoch pravidelne opakuje v rovnakom poradí rovnaký počet rovnakých stôp
- je dôležité postavenie prízvuku v slove a slovných celkoch

Forma:
Detvan je lyricko-epická skladba s prvkami reflexie označovaná aj ako žánrový idylický epos. Tvorí ju 250 strof napísaných typickým sládkovičovským desaťverším s rýmovou schémou ababccdeed. Dielo obsahuje množstvo umeleckých prostriedkov.
Kompozícia – Dej:
Dielo má formu lyricko – epickej skladby a je podstatne dosť rozsiahle. Obsahuje 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Autor sa už od úplného začiatku venuje slovenskému ľudu, krásam slovenského kraja. Vyzdvihuje najmä dokonalosť Podpoľania, spojitosť ľudu s prírodou.

Epická zložka:
dejová línia je nevýrazná, je to súbor niekoľkých dejových epizód (únos Eleny, zabitie sokola) a žánrových obrázkov z prostredia prírody a vidieka (tanec na lúke, hostina pri vatre, jarmok, lapačka). Do rámca prírody vložil svojho hrdinu. Zdravého, silného detvianskeho mládenca.

Lyrická zložka:
rozsiahle lyrické opisy kraja pod Poľanou, reflexie o vlastnostiach slovenského ľudu a jeho perspektívach.

Téma:
Ľúbostný príbeh Martina Hudcovie a Eleny.

Idea:
vyzdvihnutie krásy slovenského ľudu, snaha poukázať na skryt schopnosti slovenského ľudu,

Charakteristika hlavných postáv:

Martin Hudcovie: netradičná romantická postava, bez protikladov a konfliktov. Pochádza z Detvy, má láskavých rodičov a je dobrým synom. Je ideálnym predstaviteľom slovenského ľudu. Je veľmi čestný, odvážny, úprimný, nemá rád násilie a nespravodlivosť. Je priamy v citoch, verný Elene, ktorú miluje aj kráľovi.

Elena: krásne dievča, poslušná dcéra, milujúca žena, ktorá prechováva lásku k Martinovi. Je verná Martinovi a odmieta dvorenie iných mužov, napríklad prezlečeného kráľa.

Kráľ Matiáš : v skutočnosti to je Matej Korvín, ktorý vládol v 15. storočí. Má blízko k ľudu, vypočuje si jeho názory. Oceňuje statočnosť a odvážnosť Martina. Skúša vernosť Eleny a daruje jej prsteň. Je tolerantný, Martinovi dovolí ponechať si v Čiernom pluku kroj, valašku, vrkoče a hlavne Elenu.

1. Spev – Martin:
Básnik nás zoznamuje s Martinom, hlavným hrdinom Detvana, opisuje krásnu a divú prírodu Poľany a okolie. Ďalej píše o narodení Martina. Za dedinou sa zabávajú a tancujú dievčatá, medzi nimi vyniká krásna Elena. Zbadajú prichádzať švárneho Martina. Martin podíde k nim, vyzvŕta ich v tanci, zoberie si fujaru a valašku a sklame dievčatá nečakaným odchodom na starú Poľanu. Elena za ním smutne pozerá. Martin si vykračuje, keď zrazu zbadá sokola, ktorý sa chystá zaútočiť na zajaca. Martin chce chrániť nevinného zajaca a zabije sokola valaškou. Zajac skacká po stráni potešený záchranou. Martin aj s uloveným sokolom ide vysoko do hory na svoju obľúbenú skalu, kde hrá na fujare, ale napokon zaspí. Prebudí ho skupina mužov a zvuk gájd, ale to sú jeho priatelia. Martin sa vyberie za veselou družinou.

2. Spev – Družina:
Autor opisuje krásnu a malebnú prírodu, deň i noc. Večer sa Martin dostane do skupinky siedmich Detvanov, ktorí sedia okolo vatry, hrajú na gajdách, tancujú a pečú barana. Martin sa s nimi tiež zabáva. Ozýva sa piskot, hudba a hlasné výkriky. V tomto speve je zakompovaná úvaha o nádej pre svoj národ. Martin v noci neprišiel domov. Poľanou beží Elena, ktorá hľadá mládenca s fujarou a zbojníkom sľubuje strieborný prsteň, ak jej povedia, kde ho nájde. Padne do rúk zbojníkom, aj keď sa silou mocou bráni únosu. Martin sa od svojho priateľa Janka Zvalovieho dozvedá, že zabitý sokol patril kráľovi Matiášovi. Má strach, že kráľ Martina potrestá. Odvážny Martin, posilnený pálenkou ostatným oznamuje, že na druhý deň sa vyberie do Slatiny na jarmok. Neobáva sa kráľa, pravdepodobne si dostatočne neuvedomuje, akého sokola zabil. Ako povedal, rozlúčil sa a odišiel. Za malú chvíľku zbadal oproti dve fakle a počul vzdychať akúsi dievčinu. Spoznal v nej Elenu. Vyskočil na zbojníkov a v zápale za záchranu svojej milej jedného zbojníka zabil valaškou. Elena mu vysvetlila že išla za ním, pretože mala zlé tušenie.
3. Spev – Slatinský jarmok:
Tento spev je zo všetkých piatich najepickejší. Kráľ Matiáš sa teší na jarmok, pretože má rád Slovensko. Martin sa s ním stretáva na jarmoku. Chce sa mu ospravedlniť za to, že zabil jeho sokola. Kráľovi sa Martin zapáčil kvôli odvahe a úprimnosti. Taktiež sa mu prizná, že zabil zbojníka, keď zachraňoval Elenu. Kráľ Martinovi venuje pekný kantár a vraného koňa. Martin sa s ním rozlúči a ide sa previesť na vzácnom dare od kráľa.

4. Spev – Vohľady:
Je noc, každý spí, iba Elena bdie a rozmýšľa o Martinovi a popritom hrá na drumbli. Kráľ zatúži spoznať Elenu. V prestrojení sa vydáva za ňou, Elena ho nespoznáva. Preoblečený kráľ sa jej prihovorí, pýta sa jej na rodičov a dvorí jej. Ona sa však nedá, zostáva verná iba svojmu Martinovi, ale zaujmú ju prstene na kráľových rukách. Jeden z prsteňov jej daruje. O chvíľu prichádza Martin a kráľa posiela preč. Elena sa Martinovi pochváli prsteňom a hovorí mu, že neznámy nápadník je pravdepodobne bohatý. Martin je veľmi smutný, pretože ho majú odveiesť za vojaka. Čaká ich nepríjemná rozlúčka. Elena je smutná a nedokáže si predstaviť život bez Martina. Radí mu, aby sa skryl, ale Martin odmieta s tým, že hodný Detvan to nikdy nespraví. Rozlúčia sa, Martin odchádza a necháva Elenu žialiť.

5.Spev – Lapačka:
V poslednom piatom speve vábnici a primáš Pišta chodia po dedine. Pred hostincom je pripravený sud vína. Martinovi kráľovskí poslovia doručia rýchlu správu, aby sa okamžite dostavil na zámok. Matku utešujú, že bude mať zo syna vojaka. Na zámku ho prijíma kráľ a oznamuje mu, že bude loviť iných vrahov sokolov v jeho Čiernom pluku ( legendárne elitné vojsko Mateja Korvína – Legio Nigro). Martin prisahá vernosť kráľovi a žiada o ponechanie valašky, kroja, fujary, vrkočov, ale najmä Eleny. Martinovi pripadá nemožné zostať bez tradícií a bez svojej milej. Kráľ jeho požiadavkám vyhovie.

Umelecké prostriedky:
Autor využíva množstvo umeleckých prostriedkov.

Epitetá:
vysoká, divá Poľana; tichá dedina; nezvratné skaly; strojná Elena; spev šumný; sokol jarabý; nebeský meteor zlatý; Martinko švárny; Elena moja havranovlasá...

Metafory:
vietor duje horou; spevavé pole; do duše vrazil ten tón; s jej piesňou mi rástla sila; radosť jedna mrie, druhá ožíva...

Básnické otázky:
Oči moje zabudnuté? Čo, vrstovníci moji, myslíte? A zrezať tieto vrkoče vranie?...

Rečnícke zvolanie:
Svety nám závidieť budú! Cudzie ťa nikdy nesmieria vtipy s naším slovenským osudom! ...

Intelektuálne poetizmy:
špatnokrásny, peknobledá...

Anafory:
Boh barlu cenou berly ocení
Boh ovce v obce ľahko premení
Boh zo stád štáty utvorí!

hneď v búrach je, hneď má pokoj;
hneď v dolinách sa tichých osadí,
hneď vrchmi lieta sťa orol mladý,...

Epizeuxa:
Matička moja, matička moja; Sláva – sláva – sláva – sláva!!!...

Hyperboly:
psisko, skapať, zdochýna...

Paradoxy:
Múdre s hlúpym a ostré s tupým...

Oxymorá:
heň chladný, živá mŕtvola, šumná mátoha...

Personifikácie:
srdiečko zvoní, temnoty smútia, vetry zamĺknu, stojí Poľana...

Prirovnania:
a jako blesky naňho sa rútia...

Zdrobneniny:
svetielko, sprostučká, Martinko, srdiečko, jašterka...