Samo Chalupka - Mor ho!

Interpretácia diela Mor ho! Od Sama Chalupku

Samo Chalupka:
Samo Chalúpka odráža vo svojej poézii svoje hlboké vlastenecké cítenie. Bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej. Zúčastnil sa povstania v Poľsku. Pôsobil ako farár.

Námet:
Samovi Chalupkovi ako námet poslúžilo dielo Dejiny slovanskej reči a literatúry od Pavla Jozefa Šafárika, Ktorý spadá do obdobia klasicizmu. Zvláštnosťou je poňatie družiny ako kolektívneho hrdinu, všetci členovia naraz oslovujú cára. Pokrik Mor ho! Zaznieva na niekoľkých miestach textu ako dramatizujúci prvok.

Téma:
Autor verne zobrazuje históriu, udalosť, v ktorej si slovenskí bojovníci, tzv. junáci radšej zvolili smrť ako otroctvo rímskeho cisára, ich boj za slobodu svojho kraja proti omnoho počestnejšiemu rímskemu vojsku.

Forma:
Hrdinská lyricko-epická skladba (alebo len epická, oboje sa považuje za správne), básnik využíva sylabický veršový systém a používa 13 slabičný verš (dole nižšie dôkaz). Využíva združený rým aabb.

Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia, 13 slabík
ponad vysoké hory, ponad rovné polia; 13 slabík
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu, 13 slabík
sadli tam za pomedzím slovenského rodu. 13 slabík

Kompozícia:

Kompozícia je budovaná na protiklade 2 ideí – túžba po slobode, miery, rovnoprávnosti a násilie, výbojnosť, zotročovanie. Autor využíva kontrast pri charakteristike cára a Slovanov, cár je pyšný, namyslený, sebavedomý a slovenskí junáci sú mocní, pevní, smelí vlastenci, zomierajú, no sú morálnymi víťazmi. Autor sa cíti byť príslušníkom národa, vyjadruje to privlastňovacími zámenami – vlastenecké cítenie.
Dej je veľmi stručný, jednoduchá dejoví línia je prelínaná lyrickými opismi prírody a charakteristikou Slovákov.

Dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho vojsko založili tábor. K cisárovi prichádzajú slovanský poslovia, ktorí mu prinášajú chlieb, soľ a mierové posolstvo od rady starších, zároveň ho však varujú smelými slovami aby sa nesnažil podmaniť si slovanský národ, ktorému sa zakaždým podarilo oslobodiť spod nepriateľovej nadvlády. Hovoria mu aký sú Slovania pohostinní a každému čo sa v mieri zastaví ponúknu chlieb, ale ak prichádza bojovať tak sa nevzdajú a budú bojovať tiež. Cár povedal, že si Slovanov prišiel podrobiť. Slovanská družina sa postavila s mečom v ruke cárovi a svorným „Mor ho!“ začali boj. Slovanský junáci bojujú až do posledného muža a zomierajú bez vydania hlásku s dobrým pocitom, že sa len tak nevzdali. Po víťazstve Rimanov sa rozhliada cár po bojovom poli a keď vidí, že na zemi leží viac mŕtvych jeho vojakov ako Slovanov, hanbí sa z takého víťazstva tešiť. Báseň sa končí odsúdením vrahov a výzvou do boja za slobodu.

Jazykové a umelecké prostriedky:
Básnik v tomto diele využíva mnoho jazykových a umeleckých prostriedkov, napríklad epitetony, metafory, symboly, personifikácie, prirovnania, synekdochy, protiklady, alegóriu...

Alegória
- Zleteli orli z Tatry;
- (a ľud náš úbohý), bitý biedami, cudzím dostal sa pod nohy;
- sadli tam za pomedzím slovenského rodu,

Anafora
- „Mor ho! “ kríkla družina slovänská odrazu
- a meč zasvietil v pästi každému víťazu:

„Mor ho! “ kríkla a razom na cára sa metá:
To ti na rímsku pýchu slovänská odveta.