- Rastignac sa túžil dostať do vysokej spoločnosti a tak mu jeho sesternica poradila, aby si našiel nejakú bohatú milenku, ktorú by mal rád a ktorá by mu opätovala svoje city. Samozrejme potreboval aj pekné oblečenie a na to potreboval 1500 frankov. Napísal teda svojej matke a pekne ju požiadal, aby mu poslala peniaze. Z peňazí si dal ušiť krásny odev ako pre pána. Začali mu chýbať tie čisté duše plné ideálov a pravdovravnosti.
- V dome Vauquerovej žije tiež slečna Viktorína, dievča, ktorú vlastný bohatý otec zavrhol a všetko jeho imanie malo padnúť do rúk jej brata.
- Vautrin si Eufena obľúbi a otvára mu cestu k bohatstvu – zabiť Viktorinho brata, ktorého otec by tak isto pojal späť svoju jedinú dcéru, s ktorou by sa Eugen oženil.
- Eugen odmieta, cíti však pochybnosť, váha.

- So sesternicou ide do divadla, kde ho očarí Delfína de Nucingen, ktorej začne dvoriť.
- Goriot má radosť, že sa jeho dcéra zamilovala do takého muža, ako je Eugen a začína plánovať ich budúci spoločný život, prijme Eugena za svojho syna. Eugenovi tento spôsob života vyhovuje lepšie, ako keby mal čakať na peniaze slečny Victoríny.
- Medzitým Vautrin zorganizuje vraždu Viktorinho brata, ktorého zabije Vautrinv priateľ.

Pán Vautrin odsúdený na galeje sa šikovne ukrýva, ale udajú ho slečna Michonneauová spolu s Poiretom. Je dopadnutý políciou a výjde najavo, že je to známy zločinec, ktorý tam žil pod zmeneným menom. Nájomníci tento krok slečny Michonneauovej neschvaľujú a ona sa musí z penziónu vysťahovať.
- Goriotov zdravotný stav sa prudko zhoršuje, najmä z toho, že jeho dcéram hrozí nebezpečenstvo, lebo bezohľadný Maxime de Trailles Anastáziu zničí. Ošetruje ho Eugen de Rastignac a jeho priateľ študent – medik Biachon. Eugen nechá poslať po obe jeho dcéry, ani jedna však na svojho otca práve nemá čas.
- Goriot umiera sám, Anastacie a Delphine prídu neskoro, je to však kvôli chorobe či zákazu manžela.
- Eugen zorganizuje chudobný pohreb, ktorý sám zaplatí a okrem neho sa ho zúčastní len jeho priateľ Biachon – dcéry na svojho otca nemali čas.

Hlavná myšlienka:

Tragédia meštiaka Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy. Autor útočí na ľudské city, ktoré sú aj v tých najdôležitejších situáciách tlmené vedomím, že len úspešní ľudia sú naozaj ľudia. Taký bol vo francúzskej spoločnosti príkaz doby. Dielo je zároveň neľútostnou kritikou spoločenských pomerov i upevňujúceho sa kapitalizmu.

Trópy:
Epitetá: koketná vdova, tupé zviera, materiálny Paríž, ušľachtilé city,....

Prirovnania: Už je tu krásna ani hviezda.

Paríž je ako oceán, treba doň vpadnúť ako delová guľa.
Je čerstvá ani ružička.
Oči zapaľovali ako uhlíky.

Metafory: Zlato pohľadu sa zmenilo na sivé olovo.
Vznešený Paríž nepozná bledé tváre.
Som smädný, som hladný, srdce mi horí.

Zdrobneniny: miláčik, anjelikovia, detičky, očičká,....

Pejoratíva : chumaj, zvrhlík, špiceľ, podliak,.....

Štylistické figúry :
Rečnícke otázky: Bože, prečo mi dávaš trpieť ešte aj dnes?
Znivočila ju neresť, smútok, či vášeň?
No či naozaj nevedia, čo je to ísť cez mŕtvolu vlastného otca?

Môj názor:

Francúzsky realizmus je na rozdiel od ruského o dosť jemnejší. Toto skvostné dielo je čítaním pre dospelých obalené do závoja detskej povinnosti. Hlboká kritika francúzskej spoločnosti. Smutný príbeh o človeku, ktorý v mene svojej lásky k dcéram obetuje všetko vrátane svojho života. Spočiatku som touto knihou nebola príliš nadšená, ale postupne ma zaujala viac a viac. Oceňujem autorovo precízne zameranie na detaily. Všimla som si, že dej gradoval a opis sa postupom času strácal v pozadí. Zaujalo ma sociálne podfarbenie románu a najmä krásne spracovanie motívov konania postáv.