Psie srdce

Psie srdce

Autor: Michail Bulgakov
Postavy: Šarik, Filip Filipovič, Bormentaľ, Zina, Daria Petrovna

Tento príbeh je o psovi Šarikovi a jeho nezvyčajnom osude. Bola zima. Šarik sa triasol pod bránou a príšerne ho bolel bok. Mal na ňom čerstvú obareninu, ktorú mu spôsobil kuchár. Mlčky pozoroval dievča, čo sa ponáhľalo domov. Na druhej strane ulice zbadal muža, čo kupoval konskú salámu. Na Šarikovo prekvapenie muž kráčal rovno k nemu. Dal mu časť salámu a pokynul Šarikovi, aby ho nasledoval. Pes poslušne poslúchol. Cestou niekoľkokrát preukázal mužovi vernosť a poďakovanie. Zahnal zlostného kocúra preč a šiel ďalej. Vstúpili do luxusnej budovy s mnohými bytmi. Privítala ich milá gazdiná Zina. Šarika odviedla do ordinačnej miestnosti. Šarik sa začal vzpierať a pritom rozbil niekoľko veľkých pohárov a fliaš. Muž vbehol dnu aj so Zinou sa pokúšali Šarika chytiť. O chvíľu prišiel druhý muž a vrhol sa na Šarika. Šarik muža pohrýzol, no potom omdlel. Uhryznutý muž ho stihol ešte uspať. Muž, ktorý Šarika priniesol bol profesor. Volali ho Filip Filipovič.

Filip Filipovič bol doktor. Za týždeň si Šarik u doktora zvykol a poriadne sa vykŕmil. Obarenina sa mu už skoro zahojila. Dostal sa aj do kuchyne, kde vládal Daria Petrovna. Jedného sa dňa niečo zmenilo. Uhryznutý doktor Bormentaľ prišiel radostne naladený a niečo so sebou priniesol. Strhol sa zhon. Šarika zavreli do kúpeľne, pretože sa im plietol pod nohy. Zina prichystala operačnú miestnosť. Po chvíli priviedli Šarika do operačky. Snažili sa k nemu správať milo. Šarik niečo vycítil a pokúsil sa utiecť. Vrhli sa naňho a Bormentaľ ho uspal. Keď sa začala operácia, Zina odišla. Bormentaľ vyholil psovi brucho aj hlavu. Vyoperovali mu semenníky a dali mu ľudské. Potom odstránili kožu z hlavy a otvorili lebku. Filip Filipovič mu spravil náročnú operáciu mozgu. Mysleli si, že pes to neprežije. On však prežil. Stalo sa niečo neočakávané. Predpokladali, že to bude mať omladzujúci účinok. Vyvinul sa to však inak. Šarik prežil a ešte k tomu sa začal meniť na človeka. Začal aj hovoriť. Najskôr iba nadával. Doktori si mysleli, že nerozumie významu slov. Mali pravdu. Neskôr začal všetko chápať. Časom sa z neho stal hulvát.

Doktor Bormentaľ sa presťahoval k Filipovi Filipovičovi, ktorý bol z tejto novej bytosti na nervy. Tento muž začal chodiť po vonku, čím spôsobil problémy Filipovi Filipovičovi. Muž z domového výboru Švonder trval na tom, aby mal potrebné doklady. Tak dostal Šarik meno Poligraf Poligrafovič Šarikov. Šarikov sa začal opíjať a hrubo správať k doktorom aj ku gazdinám. Jedného dňa dokonca ukradol niekoľko rubľov a zmizol. Po dvoch dňoch sa vrátil. Bormentaľ sa naňho čoraz viac hneval. Raz sa o niečom rozprávali a z ničoho nič sa Šarikov rozbehol preč. Prenasledoval kocúra. Toto prenasledovanie skončilo vytopením profesorovho bytu. Bormentaľ mal chuť zabiť ho. Kvôli terajším udalostiam profesor neordinoval. Aby toho nebolo málo, mestský výbor mu vzal dve z jeho siedmych izieb. Šarikov znovu zopakoval svoj útek. Chceli to hlásiť aj na políciu. Šarikov sa vrátil v nových šatoch. Všetkým oznámil, že si našiel nové pracovné miesto. Od toho okamihu začal sa správať slušnejšie.

Doktor Filip Filipovič vo svojej pracovni premýšľal nad bielou hmotou, ktorú vybral Šarikovi z mozgu. Po niekoľkých dňoch si Šarikov domov priniesol snúbenicu. Raz večer sa doktori rozprávali o tom, o čom už profesor dlhšie premýšľal. Jedného dňa to spravili. O desať dní vtrhol do bytu Filipa Filipoviča domový výbor s policajtmi. Hľadali Šarikovova. Už niekoľko dní sa neukázal v práci. Švonder žiadal, aby Šarikovova priviedli. Filip Filipovič súhlasil. Bormentaľ odišiel do ordinačky. O chvíľu sa vrátil. Hneď za ním išiel pes Šarik. Všetci boli veľmi prekvapený. Šarik sa posadil do kresla. Niečo sa ho spýtali. Odpovedal. Potom sa strhol chaos. Od tých čias Šarika bolievala hlava okolo stehov vždy, keď sa ochladilo. Odvtedy býval Šarik s profesorom Filipom Filipovičom a bol obyčajným psom Šarikom.