Fojtík doteraz písal o osvetenstve. Gavlas mu ukázal obyčajných ľudí. Po dedine sa začali roznášať daňové výmery. Gazdovia len nadávali. Iba Zuze boženík nič nepriniesol. Dva dni sa tešila. Na tretí deň k nej prišiel richtár. Doniesol jej výmery a prišiel jej oznámiť zlú správu. Dozvedel sa, že Zuzin muž Marek je údajne mŕtvy. Zuzu to položilo. Niekoľko dní sa jej ženy chodili vypytovať na to. Nedostali žiadnu uspokojivú odpoveď. Jedného dňa jej prišiel richtár navrhnúť, aby predala horu úžerníckemu Magátovi. Povedala, že o tom porozmýšľa. Občas jej s gazdovstvom prišiel pomôcť Perďoch. Ženy v dedine Zuze odporúčali, aby znovu navštívila kartárku. Raz ju dokonca prišla navštíviť tetka Tutkuľa. Veľmi jej náladu nezdvihla. Protest proti výstavbe novej školy prerástol do násilia. Niekto vybil kameňmi okná na fare. Podarilo sa im chytiť jedného z násilníkov. Ľudia vraveli, že ho musel niekto naviesť, pretože to bol slušne vychovaný chlapec. Čečotka mal teraz veľa roboty. Ľudia chodili do krčmy a rozprávali sa o tom. Jedného večera dostal Soviar nečakanú návštevu. Prišiel ho navštíviť farár. Upodozrieval Soviara zo vzniku tej myšlienky. Bolo zrejmé, že zaťal do živého. Soviar to však popieral. Farár sa zdržal krátko. Celú noc hrýzli Soviara výčitky svedomia. Spravil rozhodnutie a ráno napísal farárovi list. Ešte raz si ho prečítal a bol s ním spokojný. Keď sa Soviar potom stretol s farárom, zmiatlo ho, čo farár povedal. Vôbec neuveril jeho listu a považoval ho za akési priznanie. Snažil sa Soviara doviesť na správnu cestu. Odišiel a zanechal Soviara tak. Nemohol sa z toho nijako spamätať.

Kedysi bolo v tomto kraji rozšírené drotárstvo. Ako však roky pribúdali, drotárstvo a jeho sláva upadali. Teraz brali drotári do sveta džavkov, ktorí pomáhali žobrať nejaké peniaze. Takto skončil aj Ondro Huščava. Bol to Pavlov mladší brat. Zatiaľ čo Pavel tvrdo pracoval v nejakom závode vo Vítkoviciach, odišiel jeho brat do sveta. Okolo Pavla bol neustále hluk. Keď prišiel domov a počul to ticho, cítil sa trochu prázdny. Stretol aj Zuzu. Rozprávali sa však len krátko. Začal sa konať tvrdý boj proti alkoholizmu. Policajti všetko ostro sledovali. Zgustli si však iba na sedliakoch a drobných podnikateľoch. Veľké ryby museli nechať tak. Toto všetko podnietil Hlásnik. Učitelia dostali príkaz vykonávať osvetové prednášky o škodlivých účinkoch alkoholu. Kvôli konaniu schôdzky, ktoré zvolal inšpektor, mali deti voľno. Prejavila sa tu spolupráca s agrárnikmi. Učiteľ Cisárik nenápadne zariadil, aby gazdovia podostávali toľko slamy, koľko potrebujú. Myslel si, že keď budú na tom gazdovia s rodinami lepšie, aj bojovať proti rozrastajúcemu alkoholizmu bude ľahšie. Bolo to však trochu naopak. Gazdovia nadobudnutú lacnú slamu zapíjali v krčmách. Dokonca prepili to, čo ušetrili na slame. Niektorí gazdovia na začiatku nesúhlasili. Dozvedeli so od koho to je. Potom sa však na základe kováčovej rady podvolili a slamu prijali. Bolo im trochu lepšie. Mala sa konať ďalšia prednáška. Prednášali vysokoškoláci. Do veľkej miestnosti si sadli aj muži, aj ženy. Púšťali im aj obrázky. Niektorí sa na nich spoznali. Ukazovali im aj obrázky orgánov zničených alkoholom. Zdalo sa, že prednáška mala aspoň trochu úspech do chvíle, keď niekto vykríkol, že ich iba strašia.

Po prednáške sa niektorí pobrali domov a niektorí do krčmy. V tom čase sa Magát rozhodol založiť si krčmu. V ten večer skoro všetci pili na Magátov účet. Len Perďoch a Martikan pili za svoje. Aj začali naňho nadávať. Magát sa veľmi hneval. Zadržali ho opití chlapi, ktorí mu radili, aby si ich nevšímal. Všetci okrem Šamaja odsúhlasili Magátovu krčmu. Povedal im, čo mali ľudia na srdci. Kováč mal pravdu. Pomocou lacnej slamy si agrárnici chceli kúpiť hlasy ľudí. Ľudia sa vadili medzi sebou, koho voliť. Napokon padal návrh na komunistov. Ľudia veľa o nich nepočuli. Vraj pomáhajú ľudu a búria sa proti pánom. Išli sa poradiť k Soviarovi. Ten sa z toho vykrúcal. Ľudia neboli o nič múdrejší. Zašli aj za kováčom. Ten im povedal, že o politiku sa nezaujíma. Pavel je znova doma. Aj keď sa niečo dialo, ostal doma a vypytoval sa otca, čo je nové. Pavel sa od Šamaja dozvedel o zápase o voličské hlasy a tiež o Soviarovom mlčaní. Pavlova mama bola znova tehotná. Jedného dňa sa prechádzal po zasneženej hore. Na hradskej uvidel dvoch cyklistov ako sa naháňajú. Kováč Talapka naháňal farára. Keď už bol zarovno s ním, spadli. Začali sa biť ako dva psy. Farár dostal od Talapku výprask pre to, čo o ňom farár napísal v novinách. Potom kováč vysadol na bicykel a pobral sa domov. Farár vzal bicykel a zašiel do nory. Chcel počkať do tmy, a potom sa vrátiť na faru. Pavel vyšiel na hradskú. Išiel aj okolo Zuzinho domu, ale nezastavil sa. Skoro ráno išiel totiž do roboty. V meste pani Fojtíková vyprevádzala svojho syna do školy. O chvíľu sa však chlapček vrátil uplakaný. Hovoril o nejakej žene, čo kričí na ulici a deťoch. Fojtík ho odprevadil do školy. Skutočne na ulici kričala žena. Volala sa Hatalka. Nadávala na to, že jej všetko pobrali a nemá dať ako najesť deťom.