Snažil sa vzburcovať ľudí osobne aj prostredníctvom Hlásnika. Ľudia mu dávali za pravdu. Trochu ho aj podporovali. Úroda nebola veľká, pretože na jar málo pršalo. Jedného dňa farár odchádzal od Magáta. Magát bol opitý a zrejme sa s farárom dohodli, kde postavia školu. V ten deň prišiel k Čečotkovej do krčmy Soviar. Čečotková nadávala na Magáta hovorila Soviarovi o jej zlej situácii. Soviar sa práve poberal na odchod, keď začuli vonku kroky. Niektorí chlapi prišli do krčmy nahnevaní. Nadávali na Magáta aj na farára. Prišli si po radu aj k Soviarovi. Ten ich iba odbil a odišiel preč. V jeden slnečný deň navštívil Gavlas Fojtíka. Bol veľmi nadšený. Práve odsúdili Magáta. Prišlo sa na jeho podvody, keď ho žaloval jeden kupec. Gavlas všetko povedal Fojtikovi. Objavilo sa to v ďalšom čísle Hlásnika. Najskôr si Magátovu neprítomnosť ľudia nevšímali, no potom sa začali vypytovať jeho ženy. To, že je Magát vo väzení, sa dozvedeli z Hlásnika. Aj farár a richtár sa začali obávať. Zuzina a Pavlova láska rozkvitala. Bolo už dobre poznať Zuzin stav. Niektorí v dedine stáli proti nej, iní ju podporovali. Bola si znovu u richtára pýtať svedectvo. Richtár jej nič nedal a ešte k tomu jej richtárka vynadala. To Zuzu zarmútilo. Trocha jej zdvihla náladu Agnešina návšteva. Keď však prišiel Pavel domov, spoznal, že sa niečo stalo. Všetko mu vyrozprávala. Snažil sa ju utešiť. V poslednom čase, keď bol Pavel doma, sa viac spriatelil s Jurom Karabkom. Rozprávali sa o mnohých veciach. Jedného dňa navštívil Pavla neznámy muž. Podľa jeho slov Pavel pochopil, že podporuje komunistov. Dozvedeli sa o Pavlovi od Koresku. Rozprávali sa až do súmraku. Pavel Žiarskeho odprevadil pred dom a tam s ním strávil ešte chvíľu. Pavel sa znovu vracal do Vítkovíc. Bolo to preňho aj pre Zuzu najťažšie lúčenie. Situácia vo Vítkoviciach sa zmenila. K robotníkom sa prinieslo, že sa bude možno prepúšťať. Každý pracoval mlčky.

Jedného dňa sa niekoľko chlapov stretlo u Koresku. Prišiel aj Žiarsky. Dlho do noci sa rozprávali o komunistoch a o tom, čo im môžu priniesť. Nastal čas kopačiek. Zuza najskôr pracovala sama, no potom požiadala o pomoc Kaču Treskoňovie. Takmer pred koncom kopačky prišlo Zuze zle. Bruchom sa oprela o motyku, a potom spadla. Rýchlo sa k nej zhŕkli ostatné ženy. Odniesli ju dnu. Kača zatiaľ bežala po babicuľu Grochalku. Kým Zuza rodila, Kača čakala vonku. Zuze sa narodilo dieťa, nanešťastie bolo však mŕtve. Zuza bola veľmi slabá a bledá. Grochalka sa pobalili a odišla za kováčkou. Tá ju však odmietla. Grochalka od nej odišla urazená. Zuzin stav sa veľmi zhoršil. Večer začala krvácať a mala horúčku. Dávali jej obklady, no nepomohli. Krv bola skoro čierna. Grochalky nebolo v celej dedine. Perďoch Zuzu aj niektoré ženy odviedol do nemocnice. Lekár skonštatoval vážnu otravu krvi. Na ceste späť sa stalo niečo hrozné. Všetci si mysleli, že Zuza zomrela. Ráno bola Tutkuľa navštíviť kováčku. Narodil sa jej syn. Rozprávali sa to tom, ako kováčka Grochalku odmietla. Tutkuľa sa tu od jedného dievčaťa dozvedela, že Zuza zomrela. Hneď sa ponáhľala k nej. Zuza našťastie spala, ale bolo to s ňou príšerné. Odišli s ňou domov a snažili sa jej pomôcť. Tutkuľa zabehla ku Grochalke a obvinila ju z toho, že zabila Zuzu. Všetko kvôli jej pazúriskám, pod ktorými má toľko špiny. Tutkuľa sa vrátila naspäť k Zuze. Prišla aj Huščavová, Pavlova matka. Bola sobota. Pavel prišiel za Zuzou. Bola to preňho veľká rana, stratiť dieťa a aj milovanú ženu. Mlčky nad Zuzou kľačal. Huščavová sa mu milo prihovorila. Pavel sa rozplakal. Našiel riešenie aj pre ostatných, pretože sa rozplakali. Pomaly sa všetci rozišli. Pavel dlho ostal pri Zuze sám. V hlave mu znel Zuzin nedokončený odkaz.

Tutkuľa ho prišla upokojiť. Dokončila Zuzin odkaz, keď mu povedala, že Zuza ho mala rada. Zuzu pochovali na peknom mieste. Pavel sa staral o Zuzin dom aj naďalej. Jedinému, komu sa po Zuzinej smrti uľavilo, bol richtár. Jedného dňa Pavel priniesol domov zlú správu. Vo Vítkoviciach prepúšťali a aj Pavel ostal bez práce. Takto to išlo aj ďalej. Aj iní ľudia sa vracali domov, pretože už nemali prácu. Dokonca aj Šamaja prepustili zo štátnej služby. V Hlásnikovi sa objavila správa o skrachovaní nejakej banky. Stala sa nevídaná vec. Vrátil sa Hatalkin manžel. Všetkým rozprával, čo sa mu stalo. Aké nespravodlivosti sa mu stali. Všetci ho napäto počúvali. V poslednom čase sa rozniesla zlá správa. Rosenzweigova banka vyhlásila krach. Ľudia, čo v nej mali uložené peniaze, boli veľmi nešťastní. Chodili si pred banku pýtať svoje vklady. Nakoniec sa banka pomoci dočkala. Vklady budú ľuďom vyplatené iba vtedy, ak budú zapletené pôžičky. Keďže ich nemali ako zaplatiť, boli exekúcie. Starý Huščava sa bol v banke opýtať, či ho budú exekvovať. Pracovník mu povedal, že ak zaplatí úroky dvesto korún možno nie. Huščava zháňal peniaze, kde sa dalo. Chodil od domu k domu. Nikto nemal. Jeho nádejou bol Pavel, ale ten odcestoval preč. Na druhý deň prišli exekútori. Brali ľuďom cenné veci, a potom aj to ostatné. K Huščavovcom prišli pre koňa. Starý Huščava ich nechcel pustiť dnu. Potom priviedol koňa a začal ho štekliť pod rebrami. Kôň začal kopať nohami vysoko do vzduchu. Huščava sa správal ako bez rozumu. Vystrašení exekútori aj právnik išli ďalej. Huščava si začal uvedomovať, čo spravil. Z rozjímania ho prerušila správa, ktorá sa niesla dedinou. Martikana zatkli, pretože sa zahnal na exekútora sekerou. Huščava dostal strach. Vzal koňa a išiel do hory. Pavel prišiel domov večer. Od Ondra sa dozvedel, čo sa stalo. Ich mamka išla hľadať otca. Hľadanie pokračovalo na druhý deň. Huščavová vstala skoro ráno. Našla manžela v lese.