Pole neorané

Autor: Peter Jilemnický
Postavy: Zuza Cudráková, Pavel Huščava, Magát, Marek Cudrák, Perďoch

V redakcii Hlásnika vládol čulý ruch. Všetko bolo už pripravené. Čakalo sa už len na redaktora Fojtíka. Všetci už boli nervózni. Fojtík dobehol celý udýchaný. Do novín sa pridala ešte jedna správa a všetko bolo hotové. Fojtík cestoval vlakom, aby mohol dozerať na vydávanie Hlásnika. Vo vlaku stretol doktora Gavlasa. Ten mu rozpovedal historku o svojom neúspešnom prípade. Veľmi sa nad tým pohoršoval. Vystúpili z vlaku a rozlúčili sa. Krčmár Čečotka rozprával svojim kamarátom o hroznom sne, čo sa mu sníval. Vo svojom sne bol znovu na vojne a uprostred bitevného poľa bola miska s jedlom. Najedol sa až do prasknutia, keď sa tu naňho vyrútil tank. Čečotka sa nemohol ani pohnúť. Tank mu prešiel po bruchu a on bol hneď ľahší. Utekal naspäť do zákopov. Chlapi sa rozosmiali. Potom znovu niekto povedal niečo vtipné a ostatní sa zasmiali. Na tie pochmúrne časy to bola veselá kopa, okrem Soviara, ktorý sedel v kúte. Zaškrípali dvere a dnu vošla poštárka. Chlapom podala Hlásnika a Soviarovi Proletára. Chlapi si v Hlásnikovi prečítali správu o divadelnom vystúpení. Začali ju rozoberať. Zrazu im do reči skočil Soviar. Už to vyzeralo na pekne ostrú hádku, ale utíchlo to. Soviar sa pobral domov.

Nastal čas oblievačky. Bola tu veľká noc. Chlapi a chlapci mali veľké hrnce plné vody a oblievali každé dievča, ktoré išlo okolo. Takto obliali aj Zuzu Cudrákovú. Zuza začala byť čoraz viac chorľavejšia. Jedného dňa ju navštívila cigánka. Zuza ju ihneď vyhodila. Potom to však ľutovala. Jej stav sa čoraz viac zhoršoval. Ľudia boli pohoršení, pretože videli ako polícia odvádza Adama, miestneho liečiteľa. Každý mu dôveroval. Bola to rana pre Zuzu. Práve v deň keď ho zatkli, si chcela k nemu ísť po radu. O niekoľko dní k nej prišla jedna tetka. Rozprávala Zuze o jednej cigánskej kartárke a o jej čarovnej knihe. Zuza začala premýšľať o tom, že kartárku navštívi. Pod horou žil Vinco Soviar. Aj so svojou ženou Veronou si žili biedne. Jedného dňa Soviara navštívil obchodník Tvardek. Chcel od neho niečo vymámiť. Rozprávali sa spolu až do večera. Dohodli sa na spoločnom obchode s lacným trúnkom. V dedine začal Soviar trochu presadzovať komunistov. V jeho chalupe sa zišlo niekoľko mládencov a ženáčov. Preberali aj tému výstavby novej cirkevnej školy. Soviarovi začal oponovať Pavel Huščava. Soviar mu naznačil, aby odišiel. Pavel dlho neotáľal a odišiel. Zatiaľ sa v dome v Kubalíkovcov konala svadba. Zábava bola v plnom prúde. Keď už boli všetci unavení a aj opití, rozhodla sa Zuza Cudráková odviesť Šimona Perďocha domov. Uprostred cesty sa rozhodol neísť. Opitý si sadol pod buk a tu zaspal. Zuza stretla cestou domov Pavla. Trochu sa rozprávali. Oznámil jej, že si odchádza hľadať prácu preč. Ospravedlnil sa jej za oblievačku na Veľkú noc.

Zuza sa rozhodla ísť konečne ku kartárke. Ostatné ženy napäto počúvali, keď jej kartárka hovorila o osude. Ako hovorila, Zuza sa zrazu cítila čudne. Zoslabla a Zosypala sa na zem. Skoro prevrhla aj zázračnú knihu. Kúsok masla sa skotúľal priamo ku kartárkiným nohám. Po kraji začalo rásť čoraz viac krčiem. Ľudia v nich zapíjali svoju chudobu. Majiteľom jednej takejto krčmy bol aj Minárik. Hrali sa tam karty a pre zábavu tam boli dievčatá. Niektorým ľuďom sa to nepáčilo. Minárik mal preto aj problémy. Našťastie poznal niečo zo sudcovej minulosti, na čo sudca nebol hrdý. Minárikovi sa ho podarilo priškripnúť. Odišiel od neho s blaženým výrazom. Jeho žiadosť mal vybaviť advokát Rosenzweig. Ten to postúpil svojmu koncipientovi Krausovi. Prehovoril s niekoľkými ľuďmi v sociálno-demokratickej strane. Získal pre Minárika povolenie a dokonca uňho zriadil bezplatnú advokátsku poradňu. Na súde pribúdalo čoraz viac prípadov kvôli opilstvu. Vďaka tomu sa ako-tak darilo Soviarovi. Ten prišiel niekoľkokrát navštíviť chorého krčmára Čečotku. Bolo s ním zle. Do tejto dediny prišiel doktor Gavlas aj s redaktorom Hlásnika Fojtíkom. Cestou mu Gavlas hovoril o tunajšom kraji a ľuďoch. Zastihli ľudí ako sa s richtárom bavia o výstavbe školy. Skôr sa to podobalo na hádku. Niektorí dokonca páchli po pálenke. Nakoniec sa Gavlasovi podarilo čiastočne presvedčiť Fojtíka o jeho názore.