Peter a Lucia

Autor: Romain Rolland
Postavy: Peter, Lucia, Filip

Tento príbeh sa odohráva na konci 1. svetovej vojny. Francúzsko je vo vojne s Nemeckom. Peter práve dovŕšil 18 rokov. Ešte ani poriadne nechápe svet a už o pol roka má narukovať. Každý sa správa podobne ako ostatní. Nikto sa nikomu nezdôveruje. Aj Filip, Petrov brat, išiel na vojnu. Peter považuje vojnu za niečo hrozné. Jedného dňa pri ceste v metre Peter uvidí dievča, ktoré ho očarí. Nastane dunenie a tma a ich ruky sa spoja. Hoci sa na seba nepozrú, cítia spriaznenosť duší. Dievča vystúpi na ďalšej stanici. Peter chce ísť za ňou, no množstvo ľudí okolo neho mu to nedovolí. V Petrovi sa prebúdza cit, ktorý zatiaľ nepoznal – láska. Teraz chodí do parížskych ulíc a hľadá jej tvár. Jedna mala jej šiju, iná zas nos. Nebola to však ona. V tom ju zbadal, kráčala dolu schodmi jemu naproti. Skôr než sa spamätal, stratila sa mu v dave. Nastupovala do električky. Filip sa vrátil na pár dní domov. Lenže Filip sa zmenil. Peter ho chcel zasypať otázkami, no Filip ho hneď odbil.

Prešlo niekoľko dní a Peter sa prechádzal v záhrade pri múzeu. Znova sa stretli. Tentoraz ju oslovil. Po krátkej chvíli sa spolu rozprávali ako starí priatelia. Volala sa Lucia. Zarábala si ako maliarka. Musela ísť na električku a ešte si chcela kúpiť olovrant. Peter ju presvedčil, aby ostala. Ponúkol jej svoj olovrant. Cítila to, čo aj on. Tentokrát už musela ísť. V tejto záhrade sa stretávali každý deň, vymieňali si olovranty, zhovárali sa, zdôverili. Vojna pre nich prestala existovať. Mali jeden druhého. Lucia rozprávala Petrovi o svojej práci a raz mu ukázala aj svoje práce. Aj keď sa Petrovi nepáčili, Lucii to nevadilo. Smiala sa na ňom. Svoje obrazy predávala jednému obchodníkovi. Peter ju vždy čakal vonku. Lucia žila iba so svojou matkou, ktorá pracovala v továrni na zbrane. Stretávali sa a ich vzťah sa začal prehlbovať. Jedného dňa Peter požiadal Luciu, aby mu spravila portrét. Súhlasila. Neskôr sa stretli v jej dome. Privítali sa trochu neisto a stiesnene. Peter priniesol nejaké fotografie. Peter sa nesmel hýbať, keď ho maľovala. Ani nevedela ako a povedala mu o sebe viac ako chcela. Už bolo neskoro, keď sa rozlúčili.

O niekoľko dní prišiel Filip znovu domov. Filip pobadal na Petrovi zmenu. V jeden večer sa dozvedel to tajomstvo, ktoré Peter tak starostlivo ukrýval. Videl Petra a Luciu ako sa spolu prechádzajú. Zmenil sa voči bratovi. Petra potešilo, že sa znova môže rozprávať s bratom ako predtým. Zatiaľ čo Petrovi kamaráti básnili o vojne alebo ju zatracovali, Peter bol ako vo sne. V ten deň keď sa to stalo, pršalo. Peter a Lucia sa spolu prechádzali. Začuli poplach, a tak sa skryli. Hoci sa poplach neskončil, vybrali sa domov. Šli tmavou uličkou. Bol tam konský povoz. Kočiš spal. Zaznel hluk a dunenie. Peter a Lucia sa k sebe pritisli a ich pery sa spojili. Ľudia začali vychádzať von a pomáhali krvácajúcemu mužovi. To už Lucia ťahala Petra preč. Ležali len tak v posteli, keď prišla rana. Lucia sa schúlila ku Petrovi a on si dal hlavu pod vankúš. Pomaly sa blížila jar. Peter a Lucia ležali na vŕšku. Lucia bola akási nepokojná. Peter sa jej spýtal, čo ju trápi. Najskôr nechcela odpovedať, no nakoniec začala. Lucia si vypočula hádku medzi matkou a jej milencom. Luciina matka čakala dieťa. Potom sa najskôr Peter ospravedlnil a po ňom aj Lucia.

Niečo plánovali. Obaja sa toho trochu báli. Malo sa to stať na Vzkriesenie. Trávili spolu každý deň. Nastal deň Vzkriesenia. Išli spolu do kostola. Ešte predtým uvidela Lucia rusovlasé dievča. To sa na ňu najskôr usmievalo, no potom ako sa zľaklo. Vošli do kostola. Všade zavládlo ticho. V jednej chvíli si povedali beriem. Boli ako vo sne. Peter akoby lietal niekde v oblakoch. Obaja boli nesmerne šťastní. Lucia videla v okne znovu to rusovlasé dievčatko. Pilier sa začal pohýnať. Lucia sa vrhla na Petra, aby ho ochránila. Boli k sebe úplne pritúlení. V tom na nich padol mohutný pilier.