Gandalf cestoval do Železného pásu za hlavou Múdrych Sarumanom. Ten sa však obrátil ku zlu. Uväznil Gandalfa vo svojej veži Orthank. Gandalf sa vyslobodil vďaka pomoci orlov. V Roklinke sa v Elrondovom dome konala Rada. Zišli sa na nej všetky plemená sveta – ľudia, elfovia a aj trpaslíci. Frodo predložil prsteň. Každý predstaviteľ predniesol svoju požiadavku. Gandalf im rozprával príbeh o tom, ako hľadal Glooma, o jeho nájdení pri bránach Mordoru. Gloom bol v zúboženom stave. Uväznili ho elfovia z Čierneho lesa. Keď dokončil svoje rozprávanie, vstal princ elfov z Čierneho lesa, Legolas, a prehovoril smutným hlasom. Rozprával o tom ako sa v ich ríši rozkladá väčšie zlo, ako sa podarilo Gloomovi utiecť. Boromir z ľudského kráľovstva Gondor. Chcel prsteň využiť proti Sauronovi. Hovoril, že len vďaka statočnosti gondorských mužov sú oni v bezpečí. Rozhodlo sa, že prsteň musí byť zničený. Stačilo už len rozhodnúť, kto ho tam odnesie, odnesie rovno do Mordoru. Začali sa hádať. Zrazu Frodo vystúpil a povedal asi najťažšie slová v živote: „Ja ho tam odnesiem, aj keď nepoznám cestu.“
Všetkých to zarazilo. Elrond zostavil spoločenstvo s deviatimi členmi. Na druhý deň ich mal vymenovať. Členmi sa stali Gandalf, Aragorn, Boromir, Legolas, Gimli, Sam, Smíšek a Pipin. Vytvorili Spoločenstvo prsteňa. V Roklinke strávili niekoľko dní. Keď sa vrátili všetci poslovia, ktorých Elrond vyslal, vybrali sa na cestu. Bola to veľmi dlhá a namáhavá cesta. Krajina, ktorou prechádzali bola pustá. Predtým než odišli, sa Bilbo a Frodo mnoho hodín rozprávali. Bilbo podaroval Frodovi vestu z mitrilu. Bola ľahká, ale zároveň tvrdá ako dračí pazúr. Dal mu tiež svoj starý, ale dobrý meč žihadlo. Ukovali ho elfovia a v blízkosti ohyzdov začne jeho ostrie chladne žiariť. Jedného chladného rána, keď sa chystali si oddýchnuť a poraňajkovať, zazreli ako k ním letí veľký húf čiernych vtákov. Boli to Sauronovi špehovia. Družina sa rýchlo poskrývala, kam sa dalo. Špehovia však strážili aj bránu do Rohanu. Boli to priatelia Gondoru, ale Gandalf sa bál, že už aj tam dopadol tieň Sauronovho zla. Ostával im ešte prechod cez doly Morie a priesmyk Caradras. Rozhodli sa pre prechod priesmykom. Najskôr bola cesta celkom príjemná, ale ako kráčali ďalej a ďalej, bolo to horšie. Začalo nahusto snežiť. Kráčali pomaly ďalej až ich už hora nechcela pustiť. Po dlhých uváženiach sa rozhodli vrátiť sa naspäť. Boromir a Aragorn prebrodzovali cestu snehom, aby mohli prejsť aj ostatní. Po dlhom čase sa znovu vrátili naspäť. Hora ich pokorila.
Museli prejsť cez dlhé siene Morie. Dali sa znovu na cestu. Gandalf ich viedol. Po namáhavom hľadaní konečne našli cestu. Museli prejsť okolo jazera, ktoré sa rozprestiera pred stenami Morie. Boli to tmavé a čierne vody. Podarilo sa končene nájsť tajné dvere Morie. Nebola na nich žiadna ryha, nič čo by bolo naznačovalo ako sa dvere otvárajú. Na nebi sa objavil veľký mesiac a na jemnom kameni sa zjavil Ithildin, ktorý zrkadlil svetlo hviezd a mesiaca. Vytvorila sa na nich nádherná kresba. Boli to Durinove dvere. Bolo na nich napísané, že ten kto je priateľ smie vojsť. Gandalf skúšal zaklínadlá, ktoré by mohli dvere otvoriť. Žiadne však dverami ani nepohlo. Zrazu sa postavil Frodo a povedal, že je to hádanka. Stačí povedať elfsky slovo priateľ /Mellon/. Gandalf vyslovil toto slovo a dvere sa začali pomaly otvárať. Voda sa chvela. Zrazu sa v nej zjavila obrovská obluda a zahnala sa chápadlami po Frodovi. Držala ho vysoko vo vzduchu. Boromir, Aragorn a Legolas mu utekali na pomoc. Pomohli mu vyslobodiť sa, ale príšera sa ponáhľala za nimi. Cestou sa však zavesila na bránu a tá sa strhla. Ich jedinou možnosťou bol namáhavý pochod cez temnú Moriu. Kráčali dlho a obozretne.
Chodby smerovali azda na všetky možné smery. Nájsť medzi nimi tú správnu cestu nebolo ľahké. Narazili na druhú halu, kde si odpočinuli. Frodo zbadal, že ich niekto sleduje. Kroky toho tvora boli tiché a zneli ako ozveny. Svitol nový deň a oni sa pobrali ďalej. Keď tu zrazu Gimli odbehol do miestnosti v stene za svetlom. Ostatní ho nasledovali. Dostali sa do miestnosti plnej trpasličích kostier. Uprostred miestnosti stál kamenný hrob v kameni. Svetlo, ktoré sem siahalo až z vonku osvetľovalo nápis na kameni. BALIN, SYN FUNDINOV. PÁN MORIE. Gimliho to veľmi zranilo. Gandalf vzal starú knihu, čo ležala v náručí jedného z trpaslíkov /kostier/. Runy boli rozmazané a niektoré zakrývali škvrny od krvi. Niektoré sa však dali prečítať. Dozvedeli sa o príchode ohyzdov, o hroznom Balinovom páde, ale aj o hrôze v plameňoch, o bubnoch znejúcich hlboko v zemi. Pipinovi sa podarilo niečo zhodiť do hlbokej a temnej studne. Gandalf si vzal knihu, dúfal, že sa dozvie niečo viac. Keď odchádzali, začuli v tme zvuk bubnov a idem, idem, idem. Frodove žihadlo začalo žiariť. Boromir s Aragornom išli zatarasiť dvere. Boromir sa ešte rozhliadol von a zistil, že sa na nich rúti asi armáda ohyzdov a vedú so sebou aj dvoch jaskynných obrov. Dvere zahatili starými sekerami a potichu čakali na ohyzdí útok. Stalo sa tak. Po zdĺhavom boji odrazili prvú vlnu útokov. Jeden z jaskynných obrov Froda bodol kopijou. Frodovi zachránil život mitril. Mal iba niekoľko modrín. Bolo počuť rev prichádzajúcich ohyzdov. Utekali teda k východnej bráne. Bola to ich posledná cesta na útek.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie