Keď Faramir uvidel Pipina, spomenul si na polovičných, ktorých už videl. Vyšiel hore do citadely, kde otcovi porozprával všetky novinky aj o smerovaní Froda a jeho spoločníka. Gandalfa smer ich cesty zarmútil. Po skončení sa o tom Gandalf nechcel už viac baviť. Na druhý deň sa konala porada a po nej Faramir ihneď odišiel na svoju pozíciu. O pár dní to vypuklo. Gondorskí bojovníci začali pomaly ustupovať. Na Gondor sa rútilo niekoľko armád. Tie prekročili rieku a začali stavať katapulty. Hradby boli rovnako pevné ako Orthanc. Po boji na pláni, ktorý sa zdal prehratý až do príchodu kniežaťa z Amrothu sa všetci vrátili za hradby. Posledný išiel Faramir. Nieslo ho knieža. Faramir bol zranený. Jeho otec sa s ním zavrel v izbe. Nestaral sa už o nič. Pipin len mlčky stál pri dverách jeho komnaty. Keď armáda Oka zhotovila katapulty, začala strieľať kamene. Nie však do hradieb. Strieľali vyššie, aby hradby preleteli. Niekedy vystrelili strely, ktoré sa potom zapálili, a tak hrozili veľké požiare, inokedy zase znetvorené tváre ich padlých. Na čele tejto armády bol kráľ nazgúlov. Gandalf vedel, že raz sa s ním musí stretnúť v boji, ale ten čas ešte nenastal. Kráľ nazgúlov sem ešte neprišiel. Ohyzdi pripravovali svoje plány a zatiaľ okolo mesta lietalo zopár okrídlených nazgúlov. Pri ich výkriku zamrelo srdce aj tým najodvážnejším.

Denethora trápili výčitky svedomia. Poslal syna do nebezpečenstva bez poďakovania, požehnania a teraz bol Faramir zranený. Denethor sa zrútil. Jeho poslovia si prišli k nemu po rozkazy, no Denethor ich poslal preč. Potom povedal Pipinovi, aby zavolal sluhov. Po príchode sluhovia vzali Faramira a aj s pánom kráčali na miesto, kde odpočívali králi a správcovia. Denethor si ľahol na miesto prepravené pre odpočinok a dal priniesť drevo a olej. V tejto chvíli sa však vedenia ujal Pipin. Snažil sa to nejako pozastaviť alebo aspoň zdržať. Ako o život uháňal za Gandalfom. Cestou dole videl ľudí, ktorí utekali pred požiarmi. Ku gondorskej bráne sa blížilo veľké baranidlo, ktoré ťahali veľké zvieratá, okolo baranidla pochodovali ohyzdi a za ním aj horskí trolovia, ktorí mali baranidlo rozhojdať. Objavil sa tam aj kráľ nazgúlov. Ostatní neustále útočili na hradby. Útoky odrážali bojovníci z Amrothu a zvyšok odvážnych bojovníkov Gondoru. Gandalf tam sedel na Tieňovlasovi, ktorý stál bez pohnutia. Bubny duneli. Baranidlo sa blížilo ku bráne. Nazgúl trikrát zakričal a baranidlo trikrát udrelo, až brána povolila a pukla.

Gandalf bol pripravený. Nazgúl si sňal kapucňu. Na hlave mal korunu, no namiesto hlavy mu tam šľahali plamene. Začal sa Gandalfovi vysmievať. Vtom sa ozval zvuk. Neboli to bubny, ale rohy. Rohy Rohanu. Rohan prišiel na pomoc. Ešte predtým ho však čakala dlhá cesta. Po pár dňoch putovania od zhromaždenia sa utáborili asi deň od Gondoru. Cesty boli zahatané ohyzdmi. Pre nenávisť voči ohyzdom sa s Théodenom spojili divosi, ktorí im pomohli a previedli cez les. Tak obišli ohyzdov a dostali sa blízko Gondoru. Théoden zastal, akoby mal strach. O chvíľu sa spamätal, vzal roh a zadul tak silno, až roh pukol. Našli však aj mŕtvych poslov. Denethor sa nedozvedel o príchode Rohhirimov a stratil nádej. Teraz sa to však zmení, pretože Rohan vstupuje do vojny. Kráľ z juhu zbadal Théodena a vlajku, na ktorej bol biely kôň v zelenom pozadí. Hneď sa chystal na útok, ale Théoden bol rýchlejší a rýchlo mu cválal naproti. Severanov bolo menej, ale boli silnejší a odvážnejší, a preto južanov rozprášili. Zrazu sa k Théodenovi prihnal kráľ nazgúlov. Bielohriv sa vzopäl a aj s Théodenom spadol na zem. Théoden bol zranený a zavalený svojím koňom. Jeho rytieri ležali okolo neho zranení alebo mŕtvi. Nazgúl pomkol svojho okrídleného tvora, aby sa nažral jeho mäsa. No postavil sa medzi nich Dernhelm.

Nazgúl sa mu vysmial, pretože ho nemôže zabiť nijaký živý muž. Okrídlený tvor zaútočil na Dernhelma. Ten odskočil a Chicho, ktorý stál na ním spadol. Dernhelm jediným úderom odsekol tvorovi hlavu a ten spadol na zem mŕtvy. Z jeho mŕtvoly sa postavil nazgúl a v ruke držal palcát. Začal sa ním oháňať po Dernhelmovi. Ten si zložil helmu. To čo nazgúl videl ho zneistilo. Dernhelm bola totiž Éowyn. Nazgúl udrel palcátom po štíte, ktorý držala Éowyn v ruke a ten sa rozletel na kúsky. Nazgúl jej zlomil ruku. Chicho ju nemohol nechať zomrieť a bodol nazgúla svojím mečom do šľachy. Ten zastonal a padol na kolená. Éowyn pozbierala zvyšok svojich síl a vrazila meč medzi korunu a plášť. Nazgúl vydal svoj posledný desivý zvuk, ktorý sa stratil v povetrí. Chicho prišiel k svojmu umierajúcemu pánovi. Théoden sa s ním rozlúčil. Ešte chcel vidieť Éomera. Ten ako na zavolanie pricválal. Aj s ním sa Théoden hrdo rozlúčil a jeho posledné slová patrili Éowyn, ktorá ležala blízko neho. Théoden zomrel a Éomer sa stal kráľom Rohanu. Keď uvidel svoju sestru, pochytil ho nesmierny hnev a zasiahla ho veľká bolesť. Niekoľkým rytierom povedal, aby odniesli svojich padlých, kráľa a Éowyn preč, nech nie sú ich telá znesvätené.