Po tom ako Froda vzali ohyzdi do veže na Cirith Ungole, ich Sam prenasledoval. Nemohol prejsť cez železné dvere a tak sa vrátil naspäť do Opuchinho brlohu a musel ísť hlavnou bránou. Dopadala naňho ťarcha mordorského tieňa. Opatrne sa blížil k hlavnej bráne. Len niekoľko metrov pred bránou sa zastavil, počul ako sa nad ním strhla hádka. Potom z brány vybehli dvaja ohyzdi a po pár krokoch padli na zem. Boli mŕtvi. Sam nabral odvahu a rozbehol sa k bráne. Už bol skoro vnútri, keď ho niečo odhodilo. Postavil sa a skúsil to znovu. Cítil bolesť akoby ho niekto udrel po hlave. Po chvíľke sa postavil. Všimol si, že bránu strážia zvláštne sochy. Nedovolili nepriateľovi Mordoru vstúpiť. Sam chvíľu rozmýšľa a potom vytiahol fiolu od Galadriel. S jej pomocou sa dostal do pevnosti. Už musel nájsť iba Froda. Trmácal sa hore veľkým schodiskom. Nikde nebolo nikoho. Kráčal hore a kde-tu narazil na mŕtvych ohyzdov. Po pár metroch začul kroky. Bol to ohyzd. Ohyzd videl v odraze veľkú postavu, a preto rýchlo ušiel. Samovi to dodalo trochu viac odvahy.

Kráčal ďalej až prišiel na nádvorie. Bolo tam niekoľko mŕtvych ohyzdov, ale aj dve cesty. Jedna viedla na východ a jedna na západ. Konečne sa rozhodol, keď začul hlasy z vežičky. Sam sa stiahol do svojho úkrytu. Šagrat sa hádal so svojím podriadeným. Po chvíli vyšiel zranený Šagrat von a v ruke zvieral čierny batoh. Vytasila sa naňho ruka s oštepom a poranila ho. Šagrat sa zahnal a nepriateľa zabil. Bol to iný skurut-hai. Sam chvíľu rozmýšľal a potom sa vrhol na Šagrata. Po krátkej bitke Šagrat utiekol. Sam sa musel rozhodnúť, či bude prenasledovať Šagrata alebo nájde Froda. Rozhodol sa, že nájde Froda. Vo vežičke bol ešte jeden ohyzd. Chodil hore-dole po chodoch, ale nemohol nájsť nič, čo by viedlo do vežičky. Sam si sadol na schody a po chvíľke si začal ticho spievať. Jeho hlas zosilnel. Mal dojem, že mu niekto odpovedá. Zrazu začul buchnutie. Bol to ohyzd z vežičky. Otvoril padacie dvere. Kričal, že sa nebojí toho spevu a kráčal smerom nadol. Sam sa skryl a vo vhodnej chvíli zaútočil. Ohyzd sa zľakol a rozbehol sa ku rebríku. Nedokázal udržať rovnováhu, a tak spadol. Zlomil si väzy. Sam sa vyšplhal po rebríku. Vo vežičke ležal nahý Frodo. Sam ho objal a obaja sa rozplakali. Po chvíli sa prebudili z krásneho sna. Ohyzdi vzali všetky Frodove veci. Už sa skoro vzdal, mal pocit, že sklamal. Sam mu však podal jeho meč Žihadlo a ukázal mu retiazku s prsteňom. Frodo si všetko ihneď vzal. Na okamih pozrel na Sama čudným pohľadom.

Zatiaľ čo sa Frodo prechádzal vo vežičke, Sam prehľadával túto pevnôstku. Priniesol Frodovi aj sebe nejaké ohyzdie šatstvo a nejakú vodu a potravu. Po tom ako sa pripravili, utekali k hlavnej bráne ako im sily stačili. Pri troch sochách Sam znovu vybral Galadrielinu fiolu a zlomil tak kúzlo sôch. Tie do povetria vydali posledný výkrik. Frodo a Sam utekali ďalej. Keď si o chvíľu oddýchli, uvideli ako na nádvorie pevnôstky pristál veľký čierny tvor. Šagrat zrejme zburcoval ohyzdov. Sam a Frodo utekali ako o dušu. Dostali sa až na most, no tam zastali. Začuli kroky prichádzajúcich ohyzdov. Skoro v poslednej chvíli preskočili cez kraj mostu. Mali strach, že padnú niekam do hlbokej tmy, namiesto toho padli do kríkov s tŕňmi. Keď už nepočuli žiadne zvuky vyliezli von. Ďalej kráčali nehostinnou krajinou. Chvíľami sa aj rozprávali. Voda sa im už takmer minula a obaja boli ukonaní. Sam túžil po troche slnka a vody. Na prekvapenie hobitov zavítal do Mordoru slnečný svit a vietor. V Mordore mal sivú farbu a vietor zas rozfukoval mračná dymu. O niekoľko metrov narazili na malý pramienok vody. Aj keď nebola najlepšia, poslúžila im. Našli si tu úkryt a trocha si pospali. Na druhý deň pokračovali ďalej. Prekonali niekoľko ďalších míľ. Znova si aspoň trochu oddýchli. Pokračovali ďalej cez skaly Morgai. Zliezli po nich a dostali sa až na pláň.

Bolo na nej mnoho táborov a niektoré dokonca tvorili mestečká. Nežili v nich ohyzdi, ale ľudia, ktorí sa stali otrokmi Temného pána. Touto cestou však nemohli ísť. Vybrali sa ďalej na sever, kde by mohla byť cesta priechodnejšia. Na skalách vyrástlo mnoho ohyzdích pevnôstok. Pomaly začali strácať nádej. Išli veľmi opatrne. Skryli sa do kríkov pri skalnom previse, aby si odpočinuli. O niekoľko minút okolo nich prechádzali dvaja ohyzdi. Jeden bol stopár a druhý bojovník. Začali sa medzi sebou prudko hádať. Stopár chcel odísť, keď sa za ním rozbehol bojovník. Stopár sa skryl a keď okolo neho bežal bojovník, stopár mu strelil šíp do oka. Bojovník zomrel a stopár sa stratil. V noci pokračovali hobiti ďalej na sever. Každú noc putovali ďalej a ďalej. Nakoniec museli ísť už iba jedinou cestou, no prekážkou sa im stala ohyzdia pevnôstka. Našli si úkryt, aby si odpočinuli. Frodo ihneď zaspal. Sam chvíľu počkal a s hobiťou obozretnosťou zišiel do vyschnutého koryta. Voda tu už netiekla, no nevzdával sa. Priložil ucho k zemi a počúval. Začul zurčanie vody. Vyšiel trochu vyššie a našiel slabý pramienok. Hneď ako naplnil fľašu, pobral sa späť k Frodovi. Cestou zazrel dajakého tvora. Bol to Gloch.